ࡱ>  `bWXYZ[\]^_M ~bjbj==-tWWEol, , ,   |||8N||4 (*">0D $ - PPP P85  P  \: lp|/[80(8  Prce sromskou mlde~ odborn seminY 23.  25. 11. 2001 Salesinsk provincie Praha - Odbor pastorace mlde~e a Vyaa sociln pedagogick a teologick akola Jabok Sbornk  Prce sromskou mlde~ vydala Salesinsk provincie Praha pro svou vnitYn potYebu a potYebu astnko seminYe. Vydala: Salesinsk provincie Praha Odbor pastorace mlde~e Kobylisk nm. 1, Praha 8, 182 00 Tel.: 02/83029228 e-mail: pastor@sdb.cz www.sdb.cz Obsah: PYedmluva Mgr. Viktor Sekyt Historie Romo RNDr. Milan Pospail Sou asn situace Romo v R PhDr. Eva Davidov Specifika, hodnoty a spiritualita Romo Mgr. JiY Rous Prce sromskou mlde~ vcrkvi Mgr. JiY Rous Romsk dt ve akole Mgr. Pavel KuchaY Metodika prce sromskou mlde~ Mgr. Al~bta Matochov Komunitn prce a vzdlvn romskch asistento Salesinsk stYediska mlde~e pracujc sromskou mlde~ Vyaa sociln pedagogick a teologick akola Jabok Literatura Mil tenYi, pYedkldme vm sbornk pYednaek, kter zaznly na odbornm seminYi o prci sromskou mlde~, kter se konal ve dnech 23.-25. listopadu 2001 vprostorch Vyaa sociln pedagogick a teologick akoly JABOK vPraze. SeminY poYdala Salesinsk provincie Praha ve spoluprci sJabokem. Na seminY byli pozvni pYedevam ti, kdo sromskou mlde~ pracuj vrmci crkevnch instituc. SeminY poskytl astnkom proYez celou airokou problematikou, od djin Romo pYes etnografick zajmavosti, principy vchovn a komunitn prce, a~ popYehled sou asnch romskch politickch, kulturnch a vzdlvacch aktivit. Hlavnm dovodem, kter ns vedl kuspoYdn seminYe, byla potYeba poskytnout pracovnkom crkevnch instituc odbornou pomoc pro prci sRomy. Dalam clem seminYe bylo zprostYedkovat vzjemn kontakty mezi tmi, kdo vtto oblasti pracuj. Sbornk obsahuje texty, kter nm zaslali autoYi pYednaek. VYme, ~e pYinese u~itek jak tenYom, kteY vtto oblasti u~ pracuj, tak i zjemcom, pro n~ se tato publikace mo~n stane prvn informac o problematice romsk mlde~e. Jsme rdi, ~e se nm podaYilo zskat ke spoluprci jak pracovnky zoblasti veYejn sprvy a odbornky  etnografy, tak i zkuaen pedagogy zpraxe, a doufme, ~e tento seminY byl dalam krokem ve vzjemn spoluprci mezi vchovnmi a charitnmi zaYzenmi na tomto poli. VPraze dne 24. ledna 2002 P. Michal Kaplnek, SDB Historick koYeny mentality Romo Mgr. Viktor Sekyt Vtaina nrodnostnch menain ~ijcch vnaa republice se lia od ostatnch obyvatel jen jazykem a nkolika kulturnmi zvyklostmi zasahujcmi pYedevam soukromou sfru. Zposob stravovn, oblkn, prce u~vn volnho asu, rodinnch zvyklost apod. je shodn, nebo jen nepatrn odlian. Polci, Nmci, Slovci i MaaYi ~ijc trvale v R maj prakticky stejn systm hodnot jako eai, Moravan a Slezan. SpYsluanky tchto nrodnostnch menain se snadno domluvme, pYpadn odlianosti jsou spae osobn, ne~li nrodnostn. Romov jsou jin. I kdy~ mluv esky, pYikldaj stejnm slovom asto ponkud jin vznam, jejich jednn se Yd jinm ~ebY kem hodnot a nedorozumn, ke kterm asto dochz jsou pro n i pro pYsluanky vtainy asto nepochopiteln. Odtud nen daleko kpodkldn zlch myslo nepochopen skupin a k vzjemnmu oso ovn. Vtaina pak pova~uje za sprvn se od tto menainy distancovat, schvaluje jej segregaci, dopouat se diskriminace. Menaina pak vrmci svch mo~nost toto chovn oplc, nebo hled lepa msto k~ivotu za hranicemi zem. Na po tku vaech etnickch konflikto je nedorozumn. Ovaem kporozumn je cesta svzeln. Ka~d lovk m svou osobn historii a chceme-li mu rozumt, musme se stouto osobn historii seznmit a pochopit ji. Lidov moudrost Yk: Berea-li si dceru, prohldni si tchni, nebo: Jak otec, takov syn. U~ ztchto pYklado je jasn, ~e naai pYedkov nebrali osobn historii na lehkou vhu. Vedle osobn historie existuje kolektivn historie skupin, kter jsou spojeny spole nm osudem. Tato skupinov historie pak podstatn ovlivHuje chovn vaech leno skupiny. A prv pochopen tto kolektivn historie nm pomo~e pochopit i jednn jednotlivco. }ijeme ve spole nosti, kter po stalet u~v vhod vlastnho zem, spole nho jazyka s jednotnou soustavou pojmo, vaemi uznvan systm hodnot, sdlenou kulturu. Naae kultura vznikala na zkladech antick vzdlanosti, byla ovlivnna judaismem a pYedevam kYeseanstvm. Po stalet je vzdlanost ur ovna univerzitami a prostYednictvm akolsk soustavy se dostv prakticky do vaech kouto zem. Evropsk vzdlanost nahradila tradovan vdn naaich pYedko, ur ila naae hodnoty, kter se mezi jednotlivmi evropskmi nrody jen mlo lia. Skupinou, kter zostala donedvna nedot ena tmto vvojem jsou Romov. Romsk vzdlanost byla donedvna jen sdlenm rodovch tradic, v etn znalosti Yemesla. Pravideln akoln dochzka pro vaechny romsk dti byla u ns zavedena teprve vroce 1945, ve svt vmnoha zemch nen samozYejmost dodnes. Chceme-li tedy porozumt Romom, musme se seznmit stradicemi, kter donedvna zcela ur ovaly jejich ~ivot a dodnes ho do zna n mry spoluur uj. Romov pochz zIndie. Tato skute nost je znma ji~ vce ne~ dv st let, ale mlo kdo se dosud zamalel nad tm, co to vlastn znamen. Indie je zem se tYemi rodami do roka. Na jednom strom vidme za~loutl vadnouc listy vedle zelench v pln sle a novch pupeno; kvty vedle plodo. PYroda je zde atdr a k pouhmu pYe~it nebylo tYeba vynakldat mnoho sil (dnes dky pYelidnn to u~ neplat). Vedro, vlhko, mno~stv hmyzu a prudk zmny klimatu nepYej vytvYen hmotnch statko. Vae podlh rychlmu rozkladu. Potraviny se kaz pYed o ima, ltky se rozpadaj na tle a dom, postaven pYev~n z palmovho list, vydr~ sotva rok. To vaak nevad; palmovho list je nadbytek, potravin dostatek a tak materil na tkan ltek nechyb. Hrn Ysk hlna je vaude a tak Indov, kteY znali vypalovanou keramiku u~ po tisce let, dodnes pij z hlinnch, na slunci vysuaench pohrko na jedno pou~it. Je t~k cokoliv uchovat, ale nen to vobec nutn. Pro pYe~it to nen dole~it. A pro ~ivot zde sta  tak mlo. Dky klimatu nen tYeba ani pevn dom, ani dobr obuv, ani tepl odv. NepYekvap ns, ~e prv v Indii vznikly nej~asnja filosoficko nbo~ensk spekulace. Spole ensk systm Indie je ale zna n odlian od evropskho. Nrodnost  pYsluanost k ur it jazykov skupin nem velk vznam, ani nbo~enstv nen nijak dole~it, zato pYsluanost ke kast je pro ka~dho ur ujc. Kasta  d~at  ur uje povoln lovka, ur uje kde bude ~t, co bude jst, jak se bude oblkat, skm se bude stkat, koho si mo~e vzt za ~ivotnho druha, jakm zposobem se astn nbo~enskho ~ivota atd. Ka~d kasta, kterch je vIndii vce jak dva tisce m sv nepsan pravidla, sv tabu a naopak sv pYkazy, kter mus vaichni lenov kasty dodr~ovat, ale kter nemaj ~dnou platnost pro ty, kteY patY do jin kasty. Za tiscilet platnosti tohoto systmu jsou ji~ rozdly mezi pYsluanky jednotlivch kast i na rovni fyziologick, ka~d kasta m svoj osobit imunitn systm a styky spYsluanky jinch kast, kteY maj jin imunitn systm je pro ob strany nebezpe n. Proto existuj mezi kastami bariery, kter omezuj vzjemn styky, pYsn hygienick pravidla nedovoluj pYsluankom roznch kast spole n stolovat, pt zjedn sklenice apod. V tto zemi ~ili Romov po mnoh stalet pYedtm, ne~ se vydali na svou poue. Vme, ~e v Indii ko ovali - Yemesla, se ktermi pYiali do Evropy patY v Indii ke ko ovnm Yemeslom dodnes. Kastovn systm nedovoloval v rodin mnit Yemeslo a tak syn pokra oval v Yemeslu otce. Tato tradice se v romskch rodinch udr~ela donedvna, teprve industrializace druh poloviny minulho stolet pYipravila Romy o jejich tradi n zposob ob~ivy. Snad kvoli bezpe nosti se rodiny ko ujcch Yemeslnko sdru~ovaly a putovaly spole n. KovYi, podkovYi, kotlYi, motepci, pasYi, korytYi, vrobci kart o a metel, koakYi, zvrolkaYi, drezYi, Yeznci, ko~eluhov, ko~eanci, hudebnci - ti vaichni nemohli najt odbyt pro sv vrobky na jednom mst a tak nezbvalo, ne~ za zkaznkem putovat. Dnes pYelidnn Indie byla v dob odchodu Romo jeat pYev~n pust. Mezi jednotlivmi msty a vesnicemi obklopenmi poli byly lny nekultivovan zem, kde divoce rostlo mnoho druho tropickho ovoce a u~itkovch rostlin - jen nathnout ruku. Tady putujc Yemeslnci, kteY ve vsi vymnili sv vrobky za r~i, o ku a tkaniny, doplHovali svoj jdeln ek o zeleninu, ovoce, oYaky, koYen a zYejm i ryby a drobnou zvY. Nikoho tm nepohoraovali a nikomu to nevadilo. StYedovk Evropa, do kter Romov pYiali byla u~ jin. Ka~d kus zem zde ml svho majitele a ten si osoboval vlastnick prvo i na vaechno co na tto zemi rostlo a ~ilo. Konflikty, kter z tohoto roznho pojet vlastnickho prva k zemi vznikaly, byly jednou z pY in nslednho pronsledovn. Druhm zdrojem konflikto Romo s Evropany bylo nbo~enstv. VIndii vedle sebe ~ij vyznava i buddhismu, hinduismu, d~inismu, sikhismu, islmu i kYeseanstv bez velkch problmo. Jen samotn hinduismus, ke ktermu se hls nejvce vyznava o, se rozpad vdestky sekt a smro, kter se lia vroukou, prax, liturgi, uznvanmi a vzvanmi bo~stvy a mnoha dalami rozdlnostmi. Nikomu to nevad, ka~d si praktikuje sv nbo~enstv podle sv kasty a o druh se nestar. Nbo~ensk konflikty smuslimy a sikhy byly zposobeny jen tm, ~e tato expandujc nbo~enstv usilovala o vta vliv. Evropa vdob pYchodu Romo byla ji~ cel kYeseansk. Jedna vrouka, jednotn bohoslu~ba, jedin sprvn pYstup ktrojjedinmu bohu. Crkev brzy rozpoznv, ~e Romov nejsou tmi kajcnky za kter se vydvaj, a pYidv se ksvtskmu pronsledovn. Vraeme se ale jeat k indick historii Romo a pokusme se domyslet co vaechno si odsud ve svch tradicch odnesli. Dom na indick vsi vypad dodnes podobn, jako v dob, kdy zde Romov ~ili - stYecha z palmovho list proti slune nmu ~ru, stny z neplench cihel a roho~, msto oken a dveY jen zvsy. Sp se na zemi na roho~ch, sed se na zemi - nbytku nen tYeba. Kdy~ stavebn materil podlehne podnebnm vlivom, dom se spl a postav nov. Ko ujc Yemeslnci voz sv ~ivobyt na vozech. Na nich, pod nimi a v jejich okol i sp.  Domy , kter si donedvna stavli Romov v osadch na Slovensku se od tch indickch liaili jen lepa tepelnou izolac a stejn tak vozy ko ujcch Romo se tm indickm podobaly k nerozeznn. (nkteY Romov u ns ko ovali a~ do roku 1958, kdy ko ovn zakzal zkon). PYehodnoeme svoj podiv nad tm, ~e Romov pYidlen byty  vybydl . Zkusme si pYedstavit, kolik nvyko jsme si museli za generace pYedko osvojit, abychom umli bydlet. (Voda se do podlahy nevskne, je tYeba j hned utYt, vykypl jdlo oheH plynovho sporku nespl, okna se mus mt, zchod se mus splchnout po ka~dm pou~it, doma se pYezouvme, z vc strme prach, nbytek impregnujeme, ndob utrme a ukldme do skYn atd. To vae jsme se nau ili od rodi o v tlm dtstv, bylo nm to vtloukno do hlavy tak, ~e to dnes pova~ujeme za normln.) Laponat lovci, ~ijc v nejchladnjam podneb, trv ze vaech lid nejvce asu doma. }eny z domo prakticky nevychz a mu~i jdou na lov jen dvakrt tdn na pr hodin. Lid v tropech do svch domo chod jen spt, vae ostatn dlaj venku. Tak i Romov, i kdy~ u~ dvno ne~ij v tropech, pokud je jen trochu sluan po as, vysedvaj venku nebo bloumaj ve skupinch mstem. Jist jednm zdovodo jsou i pYeplnn byty, ale venku se pYece jen ct Romov lpe. asto tak vznik optick dojem, ~e je jich mnohem vce, ne~ jich skute n je. Potraviny v indickm horku a vlhku, v ovzdua plnm hmyzu pYenaejcho naka~liv choroby, jsou u~ po nkolika hodinch od uvaYen ~ivotu nebezpe n. Proto se dodnes i v tto hladov zemi vyhazuj. Tak Romov, i kdy~ maj doma ledni ku, potraviny nepYihYvaj, ale nesnden vyhazuj. Toto povodn nezbytn hygienick opatYen bylo jist u~ite n i v zemljankch a chatr ch v osadch na Slovensku, dnes ale zhorauje sociln situaci i bez toho nejchuda skupiny obyvatel. U socilnch pracovnic pak vyhozen potraviny vyvolvaj dojem, ~e ne tom ti Romov nemohou bt tak zle, kdy~ i potraviny vyhazuj. Snaha o uchovn odvo a pYedmto denn potYeby v indickm podneb je pYedem odsouzen k nezdaru. Odvy je nutno z hygienickch dovodo asto a dokladn prt a jejich ~ivotnost sni~uje i vlhk horko a ostr slune n ~r. Mus-li se odv prakticky denn prt aby nebyl zdrojem nkazy, nen nutno dvat pozor na to, aby se neuapinil. Ta vnja apna se vypere s tou nebezpe nou vnitYn. Tak v romskch domcnostech se stle pere. Vaimnte si tch do bla (bez Arielu) vypranch koail romskch mu~o, kdy~ vychz rno z bytu. I romsk dti jsou rno jako ze akatulky. PYes den se umoun, ale nejsou za to hubovny, proto~e se pere tak jako tak. Nedostatek p e o odv a jeho ast pran sni~uje jeho ~ivotnost i v naaich podmnkch, kde je to zbyte n. Indick tradice ale vel jinak. V Indii patYili Romov k vce kastm, spole n mli jen to, ~e jejich Yemeslo nebylo mo~n provozovat na jednom mst. Tuto kastovn rozdlnost si pYinesli do Evropy a dnes, kdy u~ tmY ~dn z nich neprovozuje tradi n Yemeslo, kdy se u~ vaichni stravuj a oblkaj vce mn stejn jako jejich evropat soused, tyto kastovn rozdly udr~ovan tradic ovlivHuj jejich ~ivot podobn, jako kdysi v Indii. Chce-li si romsk chlapec vzt ~enu z jinho rodu (kasty) mus pYekonvat zna n odpor starach leno rodiny, v nkterch tradi njach rodech je jeho snaha pYedem odsouzena k nezdaru. Pevn dom potYebuje dr~bu, pYedmty vy~aduj sprvn zachzen a stejn je tYeba zachzet i se svou povst. Dobrou povst si budujeme jako pevn dom, musme ji udr~ovat a dbt o ni. Mo~n znte to zvlatn uvolnn, kdy~ se o dovolen dostaneme na msto, kde ns nikdo nezn, kde mo~eme vystoupit z komplexo svch rol, kter jsme si ste n sami zvolili, ste n nm vaak byly vnuceny, ale jako celek tvoY to, emu Ykme naae dobr povst. Ko ovnk je vaak dnes zde, ztra jinde. Nem as vytvYet si  povst . On mus udlat dojem. }e nenapln vaechna o ekvn, ~e zklame ty, co mu uvYili, to u~ nen tak dole~it. Svou dobrou povst potYebuje pouze mezi tmi, kteY putuj s nm. A ti na nm nechtj, aby v~dy dr~el slovo dan cizm, chtj na nm aby se staral o svou rodinu a dodr~oval skupinov normy, kter jsou asto velice odlian od norem lid, mezi ktermi se ko ovnci pohybuj. Udlat dojem je dole~it a Romov jsou dodnes mistry v dln dojmu. Kdyby jim nepYedchzela jejich povst, jist by snze prochzeli ~ivotem. Romov ~ijc v naaich zemch, a~ na malou skupinu olaaskch, ji~ vce jak dv st let neko uj. Na jihovchod Evropy jim bylo umo~nno se usadit, a kdy~ jejich tradi n Yemesla ztratila v dob manufakturn vroby vznam, vtaina mo~nosti usadit se vyu~ila. Materiln podmnky lze v~dy zmnit rychleji ne~ myalen lid. Mnoh ko ovnick tradice se udr~uj jeat stalet pot, kdy se obyvatel usad. Dnes se u Romo projevuj u~ jen vyaa mobilitou a ochotou se sthovat a mn intenzivnm vztahem k mstu, kde ~ij. Pokrok i vzestup v ~ivot Indo, v souladu s jejich vrou, je mo~n jen v Yad za sebou nsledujcch ~ivoto. V jednom ~ivot se lovk narod do jistch pomro - kasty - a tyto pomry jsou nemnn. Nen jeho kolem se nkam dopracovat, m dlat pouze to, co je dlem jeho kasty. Kdy~ to dok~e, zrod se v pYatm ~ivot k lepamu osudu - karm. Tato vra zajistila Indii nebvalou stabilitu, ale dnes je pYek~kou jakhokoliv pokroku. Romov u~ ztratili slo~itou argumentaci hinduismu, pYesto vra v nsledn ~ivoty je dosud sou st jejich  soukromho nbo~enstv. Romov v naaich zemch se vtainou hls ke katolickmu kYeseanstv, ale v jejich nbo~enskm ctn najdeme prvky animismu, totemismu, panteismu i povodnch indickch nbo~enstv. Nemluvil bych o tto religionistick zvlatnosti, kdyby neur ovala v mnoha pYpadech chovn dneanch Romo. SmYen s osudem, fatalismus, nedostatek sil, nechue si pomoci sm. Nedostatek smyslu pro budoucnost, pYlian zaujet sou asnost a nekritick hodnocen minulosti. Romov, kteY podobn jako Indov, se ct doma jen v pYtomnosti, pYi nvratech do minulosti pro~vaj tuto minulost znovu i se vaemi emocemi a nemohou k n tedy zaujmout kritick odstup. esk pohdka za n asto ur enm msta a asu:  za devatermi horami, za devatermi Yekami ~il pYed mnoha a mnoha lety jeden krl Toto mstn a asov vymezen romskm pohdkm chyb. Umstnm do vzdlenho prostoru a asu se esk vyprav  od svho vyprvn distancuje, dv ho do zvorky s nadpisem  to je jen pohdka . Romsk pohdka je pYbh, kter je v okam~iku vyprvn pYtomen, je te a zde. A prv tato Romsk pohdka - toto vyprvn kde se mchaj prostory a asy do jednoho zde a te - tato pohdka je udr~ovatelem tradice z dvn indick vlasti.  as nel  kdy~ nechce Yk bsnk, ale prozaicky je mo~no dodat, ~e as v naaem evropskm pojet l . Dnean kYivda je o pr facek, v ereja zvedne na adrenalin a~ k hrubm slovom a rok star kYivda vyvol jen smv. Proto z naaeho stYedoevropskho prostoru vymizela pomsta a kdy~ se tu a tam pYece jen vyskytne, pochybujeme o duaevnm zdrav mstitele. Romsk as nel  nikdy. Minulost bez kritickho odstupu, zpYtomnn minulost pln emoc je stejn zl jako udlost ke kter se mysl v pamti vrtila. Odtud i pomsta, kter nen tou naa zavilou pomstychtivou pomstou, ale afektivn reakc na skute nost, kter se z minulosti zpYtomnila. Indick jazyky maj za sebou tiscilet vvoje a nkter z nich maj po vce ne~ dva tisce let kodifikovanou gramatiku. Proti evropskm jazykom je npadn mno~stv citoslovco a onomatopoi i mnohozna nost etnch slov. Doslovn zpis rozhovoru vy~aduje asto komentY, aby bylo jasn, o co v nm vlastn alo. Tuto vlastnost sdl s indickmi jazyky i romatina, vznam vt je asto pochopiteln a~ z kontextu intonace hlasu, doprovodnch gest, mimiky, pantomimiky a soub~n probhajc empatie a~ telepatie. Tento zposob dorozumvn, kter maj Romov spole n s Indy a kter pou~vaj bez ohledu na to je-li jejich dorozumvacm jazykem romatina nebo etnolekt eatiny, je tou pYek~kou, kter brn romskm dtem v dosahovn akolnch spcho. Pokud u itel ltku nepro~v, romsk dt, kter pYijm jen tYetinu informac z obsahu slov, mu nerozum. (Zde se dle mho soudu pYeceHuje vznam romatiny jako pYpadnho vyu ovacho jazyka, dobr u itel se schopnost empatie, kter je skute n zaujat dtmi i ltkou, nau  romsk dti stejn dobYe ae bude pou~vat jako vyu ovac jazyk romatinu i eatinu). Snad i proto, ~e vtaina z ns ztratila schopnost mimojazykov komunikace, jsou naae nedorozumn s Romy tak ast.  Ciganit je slovo, kter ve slovenatin ale i v moravskch dialektech eatiny znamen lht. Jak je to s tou lhavost Romo? Jedna z vhod, kterou nm na jazyk poskytuje, je vhoda pomrn snadnho vyhnut se protiYe en. Aristotelovsk logika, objeven dlouho pYed kodifikac evropskch jazyko, poznamenala vtnou stavbu tak, ~e protiYe en vnmme jako gramatickou chybu a trv-li kdo na nm tak ho mme za lhYe i za blzna. To plat ovaem jen pro ty u~ivatele jazyka, kteY jsou v tomto jazyce doma, ti kteY mysl napYklad v romskm jazyce a do eatiny sv myalenky jen pYekldaj, mohou se chytit do pasti logiky eskho jazyka a jevit se pak jako lhYi. Druhm zdrojem  lhavosti Romo je sn~en schopnost rozliaovat realitu, fantazii, vzpomnky a sny. V rmci rodinn vchovy si vytvoYme mezi tmito kategoriemi neprostupn zdi. To ovaem neplat pro vaechny kultury a neplat to ani pro kultury indickou a romskou. Hranice mezi snem a skute nost zde nen vedena tak ostYe a snom je pYikldn obdobn vznam jako jinm ~ivotnm udlostem. Romov, jak u~ jsem zmnil, jsou proti Evropanom vybaveni ~asnou empati. Snad i proto nm dok~ Ykat to, co chceme slyaet a nezabvaj se a~ tolik tm, je li to pravda. Ostatn Ykat nepYjemn vci lovku se pova~uje v Indii, ale i mezi Romy za prjev necty. A kone n zatm co pro ns je pravda vpovd shodnou s objektivn skute nost, tedy kategori formln logickou, pro Romy je pravda kategori morln. Pravda je to, za co dm ruku do ohn a to se samozYejm asto nemus shodovat s objektivn skute nost. Shrnuto a podtr~eno - ode teme-li vaechny l~i, kter bychom sprvn mli nazvat omyly, nejsou Romov o nic lhavja ne~ ostatn nrody. Pro Inda je atst je-li obdaYen mnoha dtmi a podobn to vnm i dnean evropsk Rom. Dti jsou okam~itou radost a zajiatnm budoucnosti. V dobch vysok kojeneck i dtsk mrtnosti bylo toto emocionln motivovan po nn jedinou mo~nost udr~en rodu, v dneanm pYelidnnm svt je jist kontraproduktivn. Zmny v myalen vaak pokulhvaj za zmnami spole enskch pomro. Tradice pYenaen po mnoh stalet z generace na generaci, kdysi zruka pYe~it, dnes zhorauj situaci Romo, ale i Indo v jejich vlasti. Nositelem tradic je rodina. Romsk rodina je velk. Nejen pro velk po et dt ale i pro rodinn sou~it vce generac. Romsk dt vyrost mezi vtam po tem sourozenco, ale i bratranco a sestYenic, je v domcnosti nejen s rodi i a prarodi i, ale zpravidla i se strci a tetami a jejich dtmi. Vaechny tyto pYbuzn vnm jako blzk pYbuzn a tm i jeho svt m jin rozmry. Romsk rodina i pYes etn vnitYn aarvtky je na venek jednotn a pocit solidarity uvnitY je tmY absolutn. Tak vchova v romsk rodin je proti evropsk rodin odlian. V evropskch rodinch je kladen velk doraz na vchovu k samostatnosti, dt si zvnitYHuje zprvu vnja normy a tak si buduje pteY sv budouc osobnosti. Romsk dt toto zvnitYHovn zdaleka tak nepotYebuje, svoj ~ivot strv mezi spoustou pYbuznch a tak se nikdy nebude muset rozhodovat samo za sebe. Msto individuality se v romsk rodin pstuje cta ke staram, msto schopnosti prosadit se se pstuje podYizovn se skupin. V rodin existuje hierarchie starach a mladach, mu~o a ~en, ale ka~d len velkorodiny se mo~e ke ka~d vci vyjadYovat a jeho slovo mo~e bt vzato za kolektivn rozhodnut. Navenek je pak len rodiny jen nositelem tohoto kolektivnho rozhodnut. U~ v odstavci o pohdkch jsem nazna il, pro  jsou Romov vce podobni indickm ko ovnm Yemeslnkom, ne~ Evropanom, mezi ktermi ~ij u~ tisc let. Ruku na srdce, ~ij skute n mezi nmi, nebo jen vedle ns. Kolik z ns vstoupilo do romskch domcnost jako host, kolik z ns hostilo Romy doma. Kdy jsme jim dali nahldnout do karet a kdy jsme se skute n zajmali, jak karta jim padla. Romov po stalet putovali po Evrop, ale jejich putovn nebylo ko ovnm Yemeslnka za zkaznkem, ale tkem pYed drastickmi zkony a neltostnmi soudy. Lta jsme jim nedovolili se usadit, a pak jsme jim to nemn necitliv naYdili. Soupisy Cikno provdn za prvn republiky snad i z bohulibch pY in poslou~ily k jejich pochytn do koncentra nch tboro a k transportom do Osvtimi. Mo~eme se divit dneanm Romom, ~e se nehls k Romsk nrodnosti. Romov, kterm bylo povoleno se na Morav a v Uhrch (na Slovensku) usadit, museli bydlet zpravidla mimo obce v tzv. osadch. V poslednch dvou stoletch se rozdly mezi majoritn spole nost a romskou minoritou dle zvyauj. Povinn akolstv a tovrn vroba mn mentalitu Evropy, zatmco Romov stagnuj. Z nroda aikovnch Yemeslnko a dobrch hudebnko se stv lumpenproletarit, kter je hostitelskm zemm na obt~. Evropa se sna~ omezit romskou populac, hled Yeaen  ciknsk otzky , je~ vrchol v tzv.  kone nm Yeaen v koncentra nch a vyhlazovacch tborech TYet Yae. Kdy~ po vlce dochz k rozdlen Evropy, na demokratickou st zpadn a na totalitn re~imy vchodn Evropy, mn se i osud Romo v obou stech. Na zpad nut ekonomick tlak Romy hledat sv msto ve spole nosti a zsahy sttu Romom toto hledn usnadHuj. Na vchod stt se svmi institucemi bere problmy Romo na sv bedra, udr~uje je v zvislm, nesvprvnm postaven, ale ~iv je systmem pln zamstnanosti a socilnch dvek. Romov tak ztrcej odpovdnost za svoj osud, ztrcej svt svch hodnot i sv sebevdom. Komunistick re~im pod lbivmi hesly provdl skute nou genocidu Romo. Sociln in~enYi si uzkonili nejen zkaz ko ovn (tkal se asi 10 % Romo) ale naYdili zkonem  rozptyl cikno , kter vedl k rozbit tradi nch rodin a rodo. PYeYazovnm dt do zvlatnch akol bez ohledu na intelektov schopnosti vedlo k pYedur en k nekvalifikovanm pracm a znemo~nilo vznik stYedn tYdy. Tato  modern historie Romo vedla ke vzniku vlastnost, kter Romov s Indy nesdlej, jsou to nedovra, podezravost, nenvist a neochota. Objevuj se v romsk spole nosti neslchan jevy  necta ke staram, rozvodovost, neochota pe ovat o vlastn dti, prostituce, kuplYstv, lichva uvnitY rodu ap. Romov ~ij mezi sebou a ne svou vinou na okraji naa spole nosti. Ne~ij s nmi, ale vedle ns. Jejich stalet tradice je ovlivHuj vce ne~ naae spole nost se svmi akolami, sttn sprvou, sdlovacmi prostYedky v etn televize. Proto jsou jin. Nebudeme-li schopni pochopit jejich jinakost a zYci se svho arogantnho pYesvd en, ~e jenom my mme patent na to co je sprvn, tak propast mezi nmi a Romy, kterou vybudovali naai pYedkov, se stane jeat hrozivja a nebezpe nja. S hrozou sledujeme v televizi etnick konflikty, kter se nevyhbaj ani Evrop. A pYitom na po tku tchto konflikto byla jen jaksi historicky vznikl jinakost a neschopnost brt jin jako jen jin a nikoli hora. Kontakt: Yad vldy esk republiky Mezirezortn komise pro zle~itosti romsk komunity Mgr. Viktor Sekyt Vladislavova 4, 11000 Praha 1 Tel.: 02/96153511  HYPERLINK mailto:sekyt.viktor@vlda.cz sekyt.viktor@vlada.cz , HYPERLINK "http://www.vlada.cz/"www.vlada.cz Romov po roce 1989 RNDr. Milan Pospail Kdy~ se v dob pYevratu pYed 11 lety za aly objevovat letky projevujc podporu Ob anskmu fru, nachzel se mezi nimi i jeden za najc slovy HAVALE, ROMALE. Ob an tehdy mohl jenom tuait, o co se v textu vzvy jedn. Jejmi autory byli lid z organizace, pojmenovan zkratkou ROI. Romsk ob ansk iniciativa byla v tom ase spontnn zahrnuta pod deatnk Ob anskho fra, tak~e po volbch v ervnu 1990 mohli jako poslanci NR za Ob ansk frum stanout pnov Balog, GiHa, Gu~i, Ing. Holomek a dr. Tatr, za komunisty pak pan Body. Krom toho ve Federlnm shrom~dn dva zstupci za romsk ob any pod zatitou VPN, jeden Rom - komunista ze Slovenska a za Ob ansk frum Klra Samkov. Takov reprezentace odr~ tehdeja atmosfru a do dnean doby se ji~ neopakovala. Po dalach parlamentnch volbch roku 1992 zostal z Romo v eskm parlamentu ji~ jenom Ladislav Body (za Lev blok), zatmco vtaina ostatnch ji~ nekandidovala (pokud je znmo, pouze Ing. Holomek kandidoval za Ob ansk hnut). Romsk ob ansk iniciativa kandidovala ve volbch samostatn, co~ mlo za nsledek naprost propad (o em~ svd  volebn vsledek 0.1%). PYesto tato doba znamen pro romskou komunitu formovn pYibli~n jednoho sta aktivisto, kteY tehdy za naj zasahovat do vc veYejnch na lokln rovni a dosahuj i ur it publicity jako leadeYi. Ve sttn sprv jsou hmatatelnm vsledkem v tomto prvnm volebnm obdob Zsady politiky vldy SFR k romsk menain a Zsady politiky vldy ke spole enskmu vzestupu romskho obyvatelstva R, na nich~ se podleli krom romskch poslanco i dala osobnosti romsk komunity. Bohu~el tento vsledek odbornho i politickho sil byl pojat sttn sprvou formln, dala navazujc politick dokument pYijat vldou pYed volbami v roce 1992 nedoshl prakticky ~dnch vsledko, a nov jmenovan vlda zodpovdnost za jeho plnn nepYevzala. PYesto vaak pova~uji tehdeja obdob za zsadn pozitivn pro dala vvoj, proto~e tehdy bylo  z nejvyaach mst formln dno najevo, ~e danou vc je nutno zabvat se s plnou v~nost a zroveH za pYispn Romo. Zsluhu maj i prvn romat poslanci v eskm parlamentu. Je nasnad, ~e hlavn pY inou pozdjaho vraznho zhoraen situace bylo pYijet zkona o ob anstv a obsedantn trvn na jeho podmnkch (pYipomnm, ~e ani jeden z tehdejach poslanco sociln demokracie proti zkonu ruku nezvedl). Zkon o nabvn a pozbvn sttnho ob anstv R  nebyl bezprostYedn po rozdlen federace pY inou konflikto, byla to nespokojenost se stoupajcm po tem toko skinheads, projevo nesnaenlivosti proti Romom a jejich zhoraujc se socio-ekonomick podmnky. V petici, kterou v noru romsk reprezentace pYedv pYedsedovi vldy Klausovi, tvrdost zkona o ob anstv ale figuruje. Reakc na tuto protestn akci bylo usnesen vldy, v nm~ bylo stanoveno, ~e okresn Yady maj zYdit poradenskou slu~bu pro vyYizovn sttnho ob anstv. V tomt~ roce pak vlda pYijm prvn komplexn dokument, Situa n zprvu o problematice romsk komunity, kter pYedpokld zvraznn aktivity sttn sprvy. O mizivm efektu vldnho usnesen  pYijatho v souvislosti se Zprvou vaak svd  fakt, ~e z celkovho po tu asi 80 ustanovench nrodnostnch poradco na okresnch Yadech jich bylo pouhch sedm romskho povodu. Jinak byl ovaem tento rok relativn velmi rodn na mno~stv vldnch materilo, bohu~el jejich schvlen  nahoYe neznamenalo skute n uvdn do ~ivota. Nen nutn napadat tehdeja vldu z pokrytectv i pYmo z rasismu, jako to nkteY kritici vyjadYovali. Co vaak chyblo, byla dostate n odvaha schvlen politick rozhodnut patYi n prosadit. Situace v nsledujcch letech 1994 a 1995 je podobn jako v roce 1993, s tm rozdlem, ~e oprvnn stoup kritika tvrdosti zkona o ob anstv (objevuj se mj. nov skupiny osob, o n~ stt nejev ~dn zjem jako o ob any, napY. dti, kter - i kdy~ ~ij od narozen v R a po cel ~ivot jsou pod kuratelou dtskch domovo, vtainou sttnch - nejsou vnmny jako ob an). Charakteristick je, ~e sttn orgny v tto dob projevily aktivitu prakticky pouze tehdy, kdy~ doalo k rasov motivovanm nsilnostem, bohu~el vtainou vra~dm. Co se t e romsk asti na Yeaen zle~itost jich se tkajcch, v Rad pro nrodnosti vldy R, kter je ovaem pouze poradnm orgnem vldy, byli postupn ustanoveni za leny tYi Romov (OndYej GiHa, mjr. Stanislav Daniel a Rudolf Tancoa, OndYeje GiHu pak nahradila Mgr. Jarmila Bal~ov). Z resorto jedin dv ministerstva pYijala zstupce romsk komunity do svch struktur tm, ~e zYdila poradn sbory pro nrodnostn otzky. Rada pro nrodnosti v t dob byla jedinou platformou, kde se romat zstupci sna~ili prosazovat nvrhy na Yeaen aktulnch problmo romsk komunity, bohu~el bez vznamnch vsledko. Jedin vznamnja nvrh se tkal postupu sttnch zstupco pYi hodnocen rasov motivovanch trestnch ino. V roce 1995 byla sekretaritem Rady pro nrodnosti zorganizovna dv setkn romsk reprezentace se leny vldy, a to s ministrem vldy, pYedsedou Rady pro nrodnosti Igorem Nmcem, a s ministerskm pYedsedou Vclavem Klausem. V roce 1996 se konaly dala parlamentn volby, tentokrt i poprv do horn komory. Z hlediska spanosti romskch kandidtobyl vsledek naprosto pYzna n: buto byli nominovni na nevolitelnch mstech, nebo se rozhodli pro stranu, kter byla v drtiv vtain pYpado neperspektivn. Nicmn jako ur it spch lze brt skute nost, ~e voleb do Poslaneck snmovny, konanch v ervnu, se astnilo 18 romskch kandidto (z toho dv ~eny): politick stranavolebn kraj (po et kandidto)Svobodn demokratJihomoravsk (1)NezvislPraha (1), stYedo esk (1), jiho esk (1), severo esk (1), vchodo esk (2), zpado esk (1), jihomoravsk (2), severomoravsk (1)Strana demokratick levicePraha (2), vchodo esk (2), jiho esk (1)Lev blokjiho esk (1)Strana eskch komunistoPraha (1) Listopadovch voleb do Sentu se jako kandidti z astnili - rovn~ nespan a pod nespanmi firmami - 4 romat leadeYi. V tomto roce jeat pYed parlamentnmi volbami se uskute nila rovn~ dv setkn romsk reprezentace s ministrem prce a socilnch vc, JindYichem Vodi kou, a s Ivanem Pilipem, ministrem akolstv, mlde~e a tlovchovy. Dole~itm krokem, kter pYispl k vraznmu posunu v Yeaen romskho postaven, bylo jmenovn Ing. Pavla Bratinky ministrem vldy a zroveH pYedsedou Rady pro nrodnosti. Ten na zklad po~adavku lena Rady OndYeje GiHi ustanovil koncem roku Pracovn skupinu ad hoc Rady pro nrodnosti pro zle~itosti ob ano romsk nrodnosti. V lednu 1997 tak prosadil do plnu prce vldy pYedlo~en Zprvy o situaci romsk komunity. Clem Pracovn skupiny ad hoc byla aetYen pYpado rasov motivovan diskriminace a nsil, pYi em~ leny tto skupiny bylo Pavlem Bratinkou jmenovno 7 respektovanch romskch osobnost (Jarmila Bal~ov, mjr. Stanislav Daniel, OndYej GiHa, Ing. Karel Holomek, JUDr. Emil ` uka, Rudolf Tancoa a Ivan Vesel), dle pak Ing. Petr Uhl a Vclav Trojan, nezvisl aktivist v oblasti ochrany lidskch prv (krtkou dobu ve skupin pracovala i JUDr. Klra Samkov-Vesel). Vznamnm vsledkem prce Pracovn skupiny byla obshl zvre n zprva o aetYen pYpadu vra~dy Tibora Danihela v Psku. Zprva o situaci romsk komunity se po pYijet vldou v Yjnu roku 1997 stala - z sti vlivem zrychlenho vvoje danho hromadnm odchodem Romo do Kanady a z sti pro svoj kritick pohled namYen na pYstup sttn sprvy k Romom - populrnm vldnm dokumentem. Byla ojedinl mj. i tm, ~e jejmi prob~nmi oponenty byla i skupina romskch a dalach ( neromskch ) odbornko. Usnesen, kter vlda nakonec napodruh pYijala, obsahovalo dala pokus ustanovit na rovni okreso ve sttn sprv funkci, kter by umo~nila Romom vraznji participovat na vcech jich se tkajcch. Po talo se s tm, ~e naprost vtaina Romo nebude v dan dob mt patYi nou kvalifikaci k vkonu uveden funkce, a ~e pro sttn sprvu tento fakt mo~e znamenat pYle~itost, jak se vyhnout stanoven povinnosti. Proto byly zadny funkce dv - romsk poradce (pro nro nja prci zamYenou na koncep n a analytick postupy) a romsk asistent (pYedevam pro prci v ternu). Ve stejn dob, jako byla pYipravovna definitivn verze tzv. Bratinkovy zprvy, odvyslala (dne 5. srpna 1997) TV Nova dokument o emigraci nkterch Romo do Kanady. BezprostYedn po nm nsledoval hromadn odchod. Proto 14. srpna navatvila tehdejaho premira Vclava Klause skupina pti romskch leadero (dr. Emil ` uka, OndYej GiHa, Ladislav Body, Rudolf Tancoa a Ivan Vesel) s po~adavkem, aby vlda dala vrazn najevo svou voli pomoci v romskch zle~itostech. Jednm z vsledko jednn byl pYslib pYedsedy vldy  zYdit drobn sekretarit v tsn blzkosti jeho dveY . O necel tYi tdny po schozce schvlila vlda materil, kterm tento orgn zYdila, ani~ by tehdy specifikovala jeho podobu a postaven. K tomu doalo zhy, kdy~ byl pYijat dokument, jeho~ pYlohou byl statut Meziresortn komise pro zle~itosti romsk komunity. leny Komise je vedle zstupco ministerstev (na rovni nmstko ministra), kancelYe veYejnho ochrnce prv a KancelYe prezidenta republiky 12 pYedstavitelo romsk komunity. Prci Komise zajiaeuje KancelY Komise (v po tu sedmi pracovnko v etn vkonnho mstopYedsedy). K naplnn statutu Komise bylo nutno v brzk dob vybrat jej leny, zvlat pak vkonnho mstopYedsedu. Na listopad bylo proto ministrem vldy Bratinkou svolno dosud nejvta shrom~dn romskch reprezentanto pokud mo~no ze vaech regiono i innch sdru~en. Zkladn databze tchto lid vznikla na zklad doporu en nejvznamnjach organizac, vbr se pohyboval kolem 80 osob. Z toho pYes 70 se v listopadu 1997 dostavilo do Lichtenatejnskho palce, kde celch 6 a pol hodiny vbr probhal. Proto~e bylo zapotYeb splnit podmnku veYejnho vbru, bylo pot vyhlaeno veYejn vbrov Yzen, na jeho~ zklad a v kombinaci s doporu enmi shrom~dn byla jmenovna brnnsk psycholo~ka Mgr. Monika Horkov. Ostatn lenov komise byli podle statutu nominovni na zklad pYedchozch jednn. Dnem 1. ledna 1998 tak za al svoji innost tento poradn orgn vldy R. Romskou komunitu zde za dobu jej existence reprezentovali postupn Ro~ena Bandyov, Monika Horkov, JiY Daniel, Josef Facuna, Ing. Karel Holomek, Klement Kuzma, Margita Lakatoaov, Josef Lakatoa, Vojtch Lalk, Vojtch Lavi ka, Iveta Millerov, Robert Olh, Ldie Pol kov, Matj `arkzi, Jn `ipoa, Marta Tulejov, dr. Petr Tulia a Ivan Vesel, dnes vtainou romat poradci. Moniku Horkovou vystYdala Mgr. Iva Pellarov a o rok pozdji nastoupil do funkce vkonnho mstopYedsedy Komise Roman Kriatof. Na Bratinkovu zprvu navazuje Yada vldnch dokumento, kter maj napomhat plnn kolo, kter spolu sBratinkovou zprvou vlda pYijala. Koncem minulho roku to bylo celkem 121 kolo, pYehled o tom, komu byly ulo~eny, uvdnsledujc tabulka: ResortPo et kolo (splnno/plnno/nesplnno)Ministerstvo akolstv, mlde~e a tlovchovy29 (2/19/8)Ministerstvo prce a socilnch vc14 (2/4/8)Ministerstvo vnitra18 (7/7/4)Ministerstvo kultury9 (1/4/4)Ministerstvo promyslu a obchodu3 0/1/2)Ministerstvo zemdlstv2 (0/1/1)Ministerstvo ~ivotnho prostYed2 (0/0/2)Ministerstvo obrany5 (0/2/3)Ministerstvo spravedlnosti10 (0/7/3)Ministerstvo pro mstn rozvoj9 (0/7/2)Ministerstvo zahrani nch vc3 (1/1/1)Ministerstvo zdravotnictv3 (0/0/3)Ministerstvo dopravy a spojo2 (0/0/2)Yad vldy (odbor lidskch prv)9 (4/41)okresn Yady2 (1/1/0) Pozn. termn  plnno znamen rovn~  ste n plnno , termn  nesplnno vyjadYuje tak vysvtlen  zatm nelze hodnotit . Vlda za posledn tYi roky pYijala celkem 22 usnesen, kter se dotkaj postaven romsk komunity. Ztoho se jich pt zabv kausou  Mati n , tYi Yea otzku pamtnku obtem romskho holocaustu vLetech a tYi se vztahuj ke kampani proti rasismu. PYehled usnesen vldy se vztahem kromsk komunit: slo usnesenAnotace192 (19. bYezna 1998)ke zprv o postupu sttnch orgno pYi postihu trestnch ino motivovanch rasismem a xenofobi nebo pchanch pYznivci extremistickch skupin279 (7. dubna 1999)o koncepci politiky vldy vo i pYsluankom romsk komunity napomhajc jejich integraci do spole nosti (1. stru n, tezovit koncepce romsk integrace)720 (14. ervence 1999)ke zprv o postupu sttnch orgno pYi postihu trestnch ino motivovanch rasizmem a xenofobi nebo pchanch pYznivci extremistickch skupin a o aktivitch extremistickch uskupen na zem R vroce 1998789 (28. ervence 1999)k nvrhu usnesen o opatYench proti hnutm smYujcm kpotla en prv a svobod ob ano978 (22. zY 1999)o podpoYe vstavby Vesni ky Sou~it vOstrav Muglinov384 (19. dubna 2000)k informaci o poznatcch kob anskm sdru~enm, politickm stranm a politickm hnutm, registrovanm u Ministerstva vnitra, jejich~ innost je vrozporu se zkony podle nich~ Ministerstvo vnitra registruje ob ansk sdru~en, politick strany a politick hnut387 (19. dubna 2000) k rozvojovmu programu komunitnho bydlen ob ano romsk nrodnosti v mst Brn a zlepaen interetnickch vztaho ve spole nosti (Cejl-Bratislavsk)599 (14. ervna 2000)koncepce politiky vldy vo i pYsluankom romsk komunity, napomhajc jejich integraci do spole nosti994 (11. Yjna 2000)k nvrhu opatYen vldy, vedoucch k uspoYdn celospole ensk a parlamentn debaty o dosa~en npravy vztaho mezi vtainovou spole nost a romskou menainou1052 (23. Yjna 2000)ke zprv o posoben romskch poradco na okresnch Yadech1105 (8. listopadu 2000)o pYeveden finan nch prostYedko vrozpo tov kapitole Vaeobecn pokladn sprva sttnho rozpo tu na rok 2000 KampaH proti rasismu34 (11. ledna 1999)k pYprav kampan proti rasizmu549 (31. kvtna 1999) k pYprav kampan proti rasizmu102 (24. ledna 2000)ke Zprv o probhu kampan proti rasizmu Zvre n zprva o probhu kampan proti rasizmu Lety u Psku36 (11. ledna 1999)k pYprav pietn pravy mst nkdejach koncentra nch tboro v Letech u Psku a vHodonn u Kunattu na Morav280 (7. dubna 1999)o dalam postupu vsouvislosti snacistickou genocidou Romo486 (17. kvtna 1999)k pietn prav msta bvalho ciknskho tbora a pamtnku v Letech u Psku Kausa Mati n35 (11. ledna 1999) k Rozhodnut Vboru pro odstrann rasov diskriminace (CEDR) 2 (53) z 11. srpna 1998 tkajcho se esk republiky505 (26. kvtna 1999)ke zprv o postupu ve vci usnesen zastupitelstva mstskho obvodu st nad Labem Neatmice z 15. zY 1998 . Z/69/68 tkajc se stavebnch prav vMati n ulici v st nad Labem  Neatmicch1054 (6. Yjna 1999)k problematice stavby plotu v Mati n ulici vst nad Labem1111 (18. Yjna 1999)k usnesen Poslaneck snmovny Parlamentu R k ~dosti o rozhodnut ve vci pozastaven vkonu usnesen obecnho zastupitelstva mstsk sti st nad Labem Neatmice1226 (15. listopadu 1999)k informaci zstupce vldy o probhu jeho jednn o odstrann plotu v Mati n ulici vst nad Labem  Neatmice Nkolik poznmek ke vzdlvn PYi bli~am ovYovn vsledko, kter plnn kolo pYineslo, je za pozitivn mo~no ozna it zYzen pYpravnch tYd vrmci zkladnho akolstv. Podle dostupnch prameno je pomr zkladnch a specilnch akol cca 2:1, co~ je tak pYedmtem mnohch sporo. Ji~ samotn existence specilnch akol je otevYenou otzkou, na ni~ existuje vce protichodnch nzoro. Resort akolstv m dosud nesplnn kol ovYit sprvnost testovn dt ohledn zvlatnch akol, nicmn je dobYe, ~e samotn Romov ji~ za ali jevit zjem o to, zda jejich dti budou chodit do zkladn nebo zvlatn akoly. `koln rokPo et tYd (dt)1993-199418 (?)1994-199526 (?)1995-199636 (?)1996-199731 (381)1997-199869 (658)1998-1999100 (1237)1999-2000114 (1425)2000-2001151 (1910)Zdroj:  HYPERLINK http://www.msmt.cz www.msmt.cz Vedle zkladnho akolstv roste zjem tak o pYpravn tYdy v pYedakolnch zaYzench, jich~ existuje 9 a pracuj zde rovn~ romat pedagogi t asistenti. asto se objevuje po~adavek, aby  co nejvce romskch dt mohlo chodit do mateYsk akoly . Do jist mry vaak z takovch vroko vyznv pYesvd en, ~e stt ct potYebu romsk dt pYesadit z  neinspirativnho (rozumme  patologickho ) prostYed romsk rodiny do p e veYejnch vzdlvacch instituc. Dalam krokem, kter lze Yadit kspanjam, je ustanoven funkce romskch pedagogickch asistento, jejich~ po et byl vletoanm bYeznu 203. Vpo~adavku vyslovenm pro tuto funkci je uvedena i znalost prostYed romsk komunity a spoluprce sn. Romat poradci/asistenti/koordintoYi Od roku 1997 existuje mo~nost dosa~en stYedoakolskho vzdln v oboru sociln prce, kter bylo povodn koncipovno pro splnn kvalifika nho pYedpokladu u funkce romskho poradce a romskho asistenta. Tento krok lze hodnotit jako jeden z spanch. Romat poradci v sou asn dob pracuj v 75 okresech, na magistrtech tY statutrnch mst a magistrtu hl. m. Prahy (v jednotlivch pra~skch obvodech navc osm dalach), pYi em~ ze 60 % jsou to Romov. Vedle nich posob nkolik romskch asistento, kteY maj bt zamYeni vce na kontakt s prax. Podle vyjdYen samotnch poradco nejfrekventovanja otzkou je bydlen. Romskm poradcom maj bt na okresech npomocny poradn sbory a s reformou veYejn sprvy by mla bt v rmci krajskho Yadu zYzena funkce koordintora romskch poradco. Sociln politika Oblast sociln politiky mo~e poslou~it jako pYklad apatn komunikace uvnitY sttn sprvy. Resort prce a socilnch vc spravuje sttn politiku zamstnanosti, do n~ zaYazuje i Romy. PotYeby trhu prce pojm neutrlnm - politicky  barvoslepm zposobem. Takov pYstup hodnot jin Yednci sttn sprvy jako nulovou snahu zamYit se na nezamstnan Romy ( v opatYench MPSV nen vobec brn ohled na pYsluanost k romsk menain ). Ministerstvo pYitom vypracovalo tyYi kvalitn analytick studie na tmata zsadn pro pYpadn zmny socio-ekonomickho postaven Romo zsadn. Dan stav v popsan oblasti sociln politiky ilustruje, jak na sebe uvnitY jedn a t~e sttn sprvy nar~ej dva zkladn principy: byrokratick (napY. MPSV) a idealistick ( mesinsk , odbor pro lidsk prva), pYi em~ spole n je jim pouze nestupnost. Ve vldnch materilech lze najt odpor vci Yeait na stran jedn a pas~e pln emotivnch vrazo, v itek ( nkdo nebyl nkam pozvn... ) a novinYskch dysfemismo na stran druh. Osobn bych dval pYednost tomu prvnmu, bude-li srozumitelnm zposobem oslovovn a inspirovn prvn stranou. Tak tomu vaak nen, ke akod vaech, kdo maj upYmnou snahu vci rozumnm zposobem Yeait. Kproblmu bydlen a nezamstnanosti V mnoha mstech esk republiky vznikaj v poslednch letech enklvy ohro~en nebo ji~ posti~en socilnm vylou enm. Jsou obydlen rodinami s nejni~ami pYjmy, dlouhodob nezamstnanmi, lidmi zvislmi na socilnch dvkch. Mnoho obyvatel tchto tvrt, ulic a bloko je romskho povodu a ke vaem jejich handicapom se tak pYidv t~e stereotypu  cikna", jak si ho vytvoYila spole nost. Tito lid s nzkm vzdlnm, zamstnan pYed listopadem 1989 v t~km promyslu a ve stavebnictv, byli ze vaech nejhoYe pYipraveni na ekonomickou transformaci poslednch deseti let a byli j tak nejvce posti~eni. Dlnci romskho povodu byli zpravidla jako prvn propouatni z krachujcch nebo transformujcch se podniko, obvykle s neformln podanm odovodnnm, ~e  nen dost prce pro naae lidi". Jin mo~nost zamstnn pro vtainu z nich neexistovala a dodnes neexistuje. Pokud se pracovn pYle~itost najde, ~adatel ji nezYdka odmtne, proto~e sttn systm sociln ochrany je jak znmo nastaven tak, ~e pYjmy z mlo kvalifikovan prce jsou pro rodiny s dtmi srovnateln s pYjmy z dvek sociln podpory a sociln p e. }ivot v takovch lokalitch je beztan a pro samotn jejich obyvatele bezvchodn. Lid tu ~ij ve stavu celkov letargie, nejsou ochotn cokoliv udlat, njak si pomoci. Vol krtkodob ~ivotn strategie, clen jen na uspokojen zkladnch potYeb. Nerozumj prostYed kolem sebe, ct se v nm ztracen a maj pocit, ~e je svt mimo jejich komunitu vobec nepYijm. }ij v pocitu ohro~en a strachu ze zmn a novch vc, s nedostatkem ~ivotnho rozhledu a kreativity. Byli zbaveni spole enskch vazeb se vam pozitivnm, co tyto vazby znamenaly, v etn nepsanch pravidel spole enskho chovn a sociln kontroly. V rmci takovch subkultur pak vznik svt svrznch pravidel a hodnot, o kterch vtaina z ns nem pYedstavu. Sttn systm sociln ochrany se tu mj inkem, proto~e v nm nen prostor pro pochopen individuln situace klienta. Sociln prce v podn sttnch instituc m toti~ pYev~n administrativn povahu. Mstn samosprvy vtainou innost pro zlepaen situace v chudinskch enklvch nevyvjej. Rasov motivovan trestn innost - represe Je nepochybn, ~e dosavadn vvoj v tto oblasti ji~ sv ovoce za n pYinaet. Bezesporu dochz k pYzniv polarizaci v postojch mlad generace - lze vYit, ~e pYev~n vtaina mladch lid je aktivnja v odmtn nesnaenlivosti. PYesto vaak je mno~stv pYsluanko (cca 6 000) i obdivovatelo (????) pravicovho extremismu varovnm a vzvou vaem, kdo maj vliv na formovn nzoro. Bohu~el v tomto smyslu stYedn a seniorsk generace siln selhv, a to pYedevam svou ne innost a vlastnmi problmy s xenofobi a nesnaenlivost. Dlouho tolerovan ne innost pYsluanko represivnch slo~ek v tto vci poslila vdom mnohch Romo, ~e jedin Yeaen, jak elit rasov motivovanm vpadom, je okam~it sebeobrana, popY. zvyaujc se agresivita. V loHskm roce zahjilo ministerstvo vnitra tYlet vzdlvac modul pro budouc policisty, pYsluanky nrodnostnch menain, kter zahjilo celkem 24 romskch uchaze o. Zatm tyYi z nich podle ministerstva vyhovli podmnkm pYijet do slu~ebnho pomru. K problmu rasov diskriminace v restauracch Nej astji se uvd, ~e Romov nejsou pouatni do restaurac. K tomuto problmu bylo vldou na zklad Bratinkovy zprvy ulo~eno ministru promyslu a obchodu  ve spoluprci s eskou obchodn inspekc dosledn dbt dodr~ovn zkona o ochran spotYebitele . esk obchodn inspekce zamstnv tyYi Romy, kteY podle MPO v obdob I.-IX. minulho roku uskute nili celkem 870 kontrol a rasov projevy nezjistili& Kvsledkom s tn lidu Jak vme, Yada dajo vletoanm s tn lidu nemile pYekvapila. Krom ni~aho po tu leno Ymskokatolick crkve je tak tYikrt ni~a mno~stv osob, kter se pYihlsily kromsk nrodnostn menain. Narozdl od tch, kteY mli v myslu vysok sla pou~vat jako bojov prostYedek kprosazovn clo, se domnvm, ~e ni~a po ty svd  nejen o pYpadnm strachu, ale mo~n o tom, ~e vaichni pYsluanci dnean esk spole nosti m dl tm vc vid sami sebe jako individuality, a nemaj potYebu identifikovat se sur itou skupinou. Podle mho nzoru nen tYeba vznam statistickch dat pYeceHovat. Nrodnosti v esk republice (census 1991 a 2001) Romov ve veYejn sprv Do Yado centrln sprvy byly postupn pYijaty nkter romsk osobnosti. Krom poradce ministra prce a socilnch vc, Ladislav Bodyho, kter v resortu posob ji~ od voleb v roce 1996, byli na Ministerstvo vnitra pYijati pnov Mitra a Bal~, kteY se zde (bohu~el pouze krtce) zabvali problematikou rasov motivovanch trestnch ino a nboru Romo do policejnho sboru. Jako poradce ministra vnitra posob od dubna 1998 mjr. Stanislav Daniel. V resortu akolstv pracuje od listopadu 1997 Albna Tancoaov a v resortu zahrani nch vc krtce posobil Vojtch Rc. Vsekretaritu Rady vldy pro nrodnostn menainy ji~ vce ne~ 10 let pracuje znm zpvk a herec Ladislav Goral. V pYed asnch parlamentnch volbch vroce 1998 zaznamenali Romov jeden spch, a to poslaneck kYeslo Moniky Horkov za Unii svobody. Nespan kandidoval za KDU- SL v severnch echch Ladislav Body, ktermu zkomplikovalo situaci jeho bval lenstv v KS , a umstil se a~ na 17. mst na kandidtce. Co se t e komunlnch voleb, minimln v pti mstech byli Romov zvoleni do mstnho zastupitelstva (napY. pan Kotlr, majitel znm romsk restaurace v eskm Krumlov, zvolen na kandidtce ODS). Nkter pYklady dobr praxe Brnnsk Muzeum romsk kultury: Npln sv innosti airoce pYesahuje rozmry muzejnch instituc (vstavy, publikace, vzdlvac poYady). Proto~e donedvna sdlilo v provizornch podmnkch, byla depozita naskldna po krabicch nebo putovnch vstavch. Pot, co vlda vy lenila v roce 1997 celkem 35 mil. K  na rekonstrukci budovy a dom  na Bratislavsk ulici byl opraven, rozhodla vloni Poslaneck snmovna pYispt na dokon en stavebnch prav stkou ve vai 7 mil. K . Romat novinYi, romsk poYady: OndYej GiHa ml., Jarka Bal~ov, Iveta Kov ov, Richard Samko, poYady Amare Roma, Velk voz, O Roma vakeren ( Ro). PoYady o Romech, kterch je vposledn dob hodn, jsou smalmi vjimkami nato eny vkusn a citliv. Jako nejlepa mi utkvlo ten romnu Eleny Lackov Narodila jsem se pod aeastnou hvzdou (Vltava). Romsk ob ansk sdru~en: VbYeznu letoanho roku je Ministerstvem vnitra registrovno celkem 229 romskch ob anskch sdru~en. Jist st tchto organizac pravdpodobn nevyvj ~dnou innost, ale ty, kter funguj, pomhaj pYi komunikaci vka~dodennm ~ivot jako nic jinho, podobn jako konkrtn dobY lid, kteY ~ij vnaa blzkosti. Lze jist kritizovat to, ~e nkdy vkultuYe prezentuj akce podobajc se svazckm festivalom zminulho re~imu. Vka~dm pYpad se prostYednictvm ob anskch aktivit mo~e posilovat hrdost Romo na to, ~e maj co svmu okol nabdnout. Narostajc zjem o tzv. romsk tma ze strany vtainy prokazateln dodv mnoha Romom zdrav sebevdom. I kdy~ dosavadn popis vvoje mnoho optimismu nebud, i kdy~ se zd, ~e sou asn vlda si pYlia nev rady, jak s Romy komunikovat (a lenov sou asn vldn strany i pYedchozch spole n hlasuj pro budovn roznch zd), pYesto existuj i dovody k radosti. Dnes jsou ji~ destky mladch romskch stYedoakolko a vysokoakolko, kteY nemaj komplexy z doby minul a kteY clevdom neokzale sbraj zkuaenosti. VYm tomu, ~e mnoh z ns ji~ brzo pYjemn pYekvap nstup tto mlad generace. Doufejme, ~e budou mt zjem obtovat nco pro ty ostatn. Jestli~e ano, pak vYm, ~e i ty nejsmutnja z~itky z dosavadnch jedencti let nebyly marn. Kontakt: Mezirezortn protidrogov komise Yad vldy esk republiky RNDr. Milan Pospail Vladislavova 4, 11000 Praha 1 Tel.: 02/96153222  HYPERLINK mailto:pospisil@vlada.cz pospisil@vlada.cz HYPERLINK "http://www.vlada.cz/"www.vlada.cz Specifika, hodnoty a spiritualita Romo PhDr Eva Davidov Etnick charakteristiky jsou vlastn specifikou Romo na celm svt, stejn tak i v echch, na Morav a na Slovensku. PYedevam je to jimi vprobhu vvoje vytvoYen soubor pravidel, vnitYnch zkono a norem, hodnotovho systmu a normativnho chovn, znho~ vyrost i jejich tradi n zposob ~ivota a kultura. Jednm ze zkladnch etnoidetifika nch atributo, subjektivnm pYedpokladem formovn sv etnick identity a tm volby pYihlaen se ksvmu romstv je vdom spole nho  romskho povodu. Vznamnou etnickou specifikou je jejich romsk jazyk  romaHi hib, kter je v R i SR u~vn u Romo vnkolika dialektech, odpovdajcch svou rozdlnost jejich vnitYnmu subetnickmu lenn. Romov zde ~ij vnkolika odlianch skupinch: skupina slovenskch Romo, kteY tvoY po roce 1945 dodnes 80%n vtainu tohoto etnika v R, dle skupina tzuv. maarskch , kteY pYiali spolu snimi do R migrac zji~nho a jihovchodnho Slovenska a usadili se zde. Odlianou skupinu pYedstavuj Romov eat, moravat a nme t (Sintov), kteY ~ili v echch a na Morav ji~ dvno pYed 2. svtovou vlkou. Skupina Romo moravskch je na ji~n Morav usazena ji~ od doby panovn Marie Terezie a Josefa II. Nejodlianja skupinou jsou Romov olaaat  vlachike Roma, do svho nsilnho usazen vnoru 1959 ~ijc nomdskm, ko ovnm zposobem ~ivota, a kteY stle nejvce udr~uj specifika tradi nho zposobu ~ivota a hodnotovho vzorce, sv autentick kultury a folklru. Duchovn kultura Romo, jejich hodnotov orientace a zposob myalen je nejsvbytnja oblast, kter byla ~iv jeat v 50. a 60. letech, zejmna pYed rozpadem jejich tradi nch komunit na Slovensku i u olaaskch Romo v eskch zemch. Voblasti duchovn kultury Romo byla a je jednm zjejich nejtradi njach a nejvce se odliaujcch projevo oblast lidovho nbo~enstv, povr a magickch praktik. Vdosledku mncho se ~ivota Romo se sice ji~ vrazn mn, ale zejmna vprostYed nkterch uzavYench romskch komunit zostv vmnohm jeat ~iv. Hodnotov vzorec a vra Romo je odrazem stupn jejich celkovho rozvoje, projevujcho se vjejich stavu poznn, existujcho ve form tradic a zddnch nvyko, Dosa~en stupeH poznn a dlouho vysok procento negramotnosti jako dosledek pYedchozch nepYznivch ~ivotnch podmnek v etn spole ensk izolace byly pY inou zjednoduaenho chpn pYrodnch a spole enskch jevo v etn jejich nzoro na majoritn spole nost i na vlastn postaven vcelm spole enstv. Donedvna jeat, nkde i dodnes vtaina Romo vtradi nch uzavYench komunitch (ae ji~ vromskch osadch na Slovensku vpYpad Romo usedlch, nebo vrodov pYbuzenskch skupinch vpYpad Romo olaaskch) nedovedla odliait vlastn myalenky od reln existujcch jevo vdosledku jejich tehdejaho vzdlanostnho a kulturnho vvoje. Dosledky zpYedmtHovn pYedstav se odr~ely vcelm komplexu jejich airaho nzoru na svt. Vedly kpovr ivosti, kpovre nm praktikm a roznm magickm konom, ktermi si chtli zajistit zdar a spch vnejroznjam ~ivotnm podnikn, ktermi chtli odvrtit nebezpe , nemoc a bdu, pYivolat lsku druhho nebo existen n zajiatn. O nbo~enskm ctn usedlch Romo panuj tYi rozn nzory, kter pYejali i nkteY badatel. Prvn znich pYedpokld, ~e Romov jsou zcela bez nbo~enskho ctn, druh je pokldal za vyznava e pYrodnch a animistickch sil a ducho a posledn tvrd, vychzeje hlavn zvnjach projevo, ~e jsou sklopevn kYesean, nej astji katolci. Vtaina usedlch Romo mlo sv nbo~ensk ctn, typick prv jen pro n, kter bylo synkretickm komplexem nzoro kYeseanskch a jejich vlastn vry, zalo~en na pYrodn animistickm zklad. Matri n se Romov hlsili a hls v~dy kt crkvi, kter vprostYed, kde ~ij, pYeva~uje. Vtaina tradi n pYsluaela kcrkvi Ymsko-katolick. Menainu tvoY pravoslav a vyznava i dalach crkv. Vtradi nm tzv. lidovm nbo~enstv velk sti naaich Romo se ms pYejat nbo~ensk ctn kYeseansk (u ns vtainou Ymsko-katolick vyznn) spYrodn-animistickmi prvky - svrou vpYrodn a nadpYirozen sly a duchy zemYelch (mule), spovrami a roznmi praktikami bl, ale i ern magie. Jejich vra je vtainou dodnes specifick, ale je opravdov. VY vBoha po svm, jejich  Del nebo  Dyl nebo  Deloro (ve zdrobnlin  Bo~ ek) je ochraHuje a provz dole~itmi okam~iky ~ivota i ka~dodenn, jak Ykaj. Pokud jde ale o farYe, nechpali dYve pojem a nutnost  role prostYednka mezi Bohem a lidmi. FarY a Cikn je astm tmatem tradi nch romskch pohdek (Rom the o raaaj). I proto nechod pravideln do kostela, ale jen pYi kYtu svch dt a vsouvislosti spohYbem svch zesnulch, novodobji i pYi svatb. Za tek a konec ~ivota mus bt podle jejich nzoru a vry posvcen crkevn, Bohem  proto snad vaichni nechvaj crkevn pokYtt sv dti a pova~uj to za velmi dole~it, ba pYmo za nezbytn. Tak i mrt lovka a vaechny kony okolo jeho pohYbu jsou spojeny shlubokou vrou, i kdy~ se zde ms kony kYeseansk sjejich tradi nmi, animistickmi. Po smrti svho blzkho lovka pYed jeho pohYbem dlaj asto i dodnes tzv. vartovn mrtvho, kdy po tYi dny a tYi noci (dnes alespoH den a noc) se ve vyklizen mstnosti okolo otevYen rakve snebo~tkem sejde airok rodina a pYtel, sed snm, vyprvj a zpvaj. Nemaj ale plakat, proto~e vY, ~e mrtv jeat je svm zposobem snimi a ~e ho mus obveselovat. Do rakve mu dvaj jeho oblben pYedmty, kter za ~ivota ml rd (kupY. mu~om fajfku nebo krabi ku cigaret se zapalova em, muzikantovi jeho housle, ~enm oblben aaty nebo korle), ale v~dy do ruky kY~ek nebo ro~enec a okolo nho svat obrzky, spolu spenzi  drobnmi i bankovkami (kter  pr bude tYeba potYebovat ). PohYbo se pak z astHuje v~dy velk mno~stv Romo, asto se hraje, zpv a nad otevYenm hrobem velice pl e. V~dy pohYbvaj sv mrtv do zem a za kYeseanskch obYado katolickch (nebo pravoslavnch). Hluboce vY, ~e jsou svm zposobem stle dl snimi, tak~e kupY. o Vnocch prostraj talY spokrmem i pro sv zesnul, navatvuj pravideln jejich hroby, stle je vzpomnaj. Za rok po smrti i pohYbu svch zemYelch leno rodiny, dlaj mnoz Romov jeat dodnes oslavu u jejich hrobu; zejmna olaaat Romov se takto po roce schzej u hrobu svho zesnulho, mu~i zrodiny stoj u nj se sklenkami vodky i jinho alkoholu, pYipj mu a pak ka~d dala plnou skleni ku vylije na hrob  na est  paeiv a vzpomnku, rozmlouvaj pak sjeho dua, jak Ykaj a pYedstavuj si. Jak je tedy vztah Romo kBohu a jak o nm tradi n mli a maj pYedstavy? Boh se nazv romsky o Del, o Devel nebo o Dil (Dyl), podobn jako vsanskrtu, kde je Boh ozna ovn slovem  deva . Stara Romov si dYve pYedstavovali Boha jako velikho, dobrho ducha  jakousi nejvyaa bytost, kter stvoYila svt a Yd osudy vaech lid. I kdy~ vY vjednoho Noha, vYili a vY krom toho, pYesto~e ji~ stle vmena mYe, asto si to ji~ ani neuvdomujce, vexistenci roznch dobrch a zlch sil. KBohu mli v~dy na jedn stran pYtelsk a rodinn pomr a neznali, co je to strach zBoha; bli se pouze blo, roznch nadpYirozench sil a tak nkterch zvYat. Vhovoru mluv o Bohu nej astji ve zdrobnlinch (o Deloro  bo~ ek) nebo pou~vaj pYvlastko ve form epithet constans (baro Del  velk Boh, sovnakuno Deloro  zlat Bo~ ek aj.). Personifikovali si Boha i smrt ve svch pohdkch a mluvili s nimi zde jako se sob rovnmi. Tato skute nost se asto projevuje dodnes vjednotlivch druzch romskho folklru. Na stran druh mnoz Boha vnmaj jako povodce trestu i pomsty, pYedstava Boha je v~dy zvisl na vzdln a socilnm statusu, celkov duchovn vysplosti a orientaci, jako~ i na konkrtnch ~ivotnch podmnkch, potYebch a problmech jednotlivce. I kdy~ vdan skupin ur it model a zkladn orientace vry, vychzejc ztradi n orientace hodnotov, existuje, nikdy nen toto~n a spole n vaem lenom skupiny i jakkoliv komunity, dnes a v eskm prostYed tm vce. Naprost vtaina Romo je dodnes opravdu vYc, i kdy~ mnohdy svm specifickm zposobem, kdy jejich kYeseansk vra (pYev~n katolick) je smsena srelikty jejich tradi nch animistickch pYedstav a vry v  duchy a nadpYirozen sly, co~ si obvykle ani u~ neuvdomuj. Vtaina rodin i v echch a na Morav ve svch bytech m kY~ sKristem nebo i tzv. svat koutek  oltY ek vrohu obytn mstnosti. Nechvaj kYtt sv dti a uzavraj svatby vkostele, crkevn pohYbvaj sv zesnul. Je mnoho mladch Romo, kteY skldaj nov romsk psn skYeseanskou tmatikou - o Bohu o sv vYe. Zromskch kYeseanskch sdru~en je nejznmja Matice romsk, kter posob mezi Romy a p  dr. Vladana Olha vydala mj. i biblick vyprvn  Boh mluv ke svm dtem (o Del vakerel ke peskere have) vromatin a eatin. A takovch je stle vc. Co se tedy zachovalo a co se zmnilo a mn, a vjakm smyslu? Vkomplexu sou asnch romskch zvyko, obYado, projevo vry a dalach oblast duchovn kultury se ji~ vrazn odlian, Romom vlastn etnick charakteristiky projevuj po letech usdlen vnovm eskm a moravskm prostYed u~ jen mlo. Lia se ale pYesto, zejmna podle jednotlivch skupin, podskupin a rodovch fajt. Ty se vnitYn diferencuj ur itou jednotou pYedstav o ~ivot, jednotou hodnotovch orientac spolu snepsanmi normami, co je dobr a co zl, svou vrou. Kontakt: Eva Davidov, PhDr Parkn 113, 38101 esk Krumlov Prce sromskou mlde~ vcrkvi Mgr. JiY Rous Motto:  Je leh  rozbt atom ne~ pYedsudek (A. Einstein) Nbo~ensk pYedstavy, obYady, vra  Boh trest koho chce, ale Roma dvojnsob. (romsk pYslov) Vra souvis u Romo spovrou a strachem ze smrti a zejmna zmrtvch. Jejich nbo~enstv je symbizou kYeseanstv, povre nch pYedstav povodem snad zIndie, a lidovch zvykovch kono mstnch obyvatel. Nen zalo~en na lsce a hledn pokoje, ale na strachu zporuaen pYkazu a nslednho trestu. TmY vaichni se pova~uj za katolky. KCrkvi je zYejm mimo jin pYitahuj honosn obYady, barvy, von. Jakkoli oslava (i nbo~ensk) bez kolektivu, tance a pit je pro n nenosn.Velmi se jim lb bohat kvtinov vzdoba a rdi pYichzej tam, kde je mnoho lid. U en Crkve ale neznaj, nebo jen nepatrn. Tomu, co slyaeli vkostele, bez pochyb vY. NkteY se odmtaj romsky modlit, zd se jim to Ye  mlo svat. Nejt~a zjednorzovch kono je pro n obtovat penze. Podle toho lze soudit na opravdovost myslu. Proto~e maj rdi hry a szky o odmny, byla by asi ideln formou sbrky loterie. Jeat t~a kon je pro n pravideln ast na bohoslu~bch. PY in je vc: jsou mlo vytrval, mnoz si ani nedovedou pYedstavit, ~e  kostol nie je iba pre bielych , a tradi n romsk pojet tak ke kostelu neinklinuje:  Doma jsem mezi svmi, a tedy i kBohu bl~.  VYc nepotYebuje kostel a farYe... asto pYsahaj. Tak se asto zaklnaj ( ae umYu ,  ae oslepnu... ), ale vtaina znich to nebere v~n. Tmto zposobem zapYsahaj i druhou osobu. Je tYeba vyctit, jakou tomu pYikldaj vhu. Zcelho nbo~enstv je jim nejposvtnja a nejctyhodnja kY~. Zvlatn, i kdy~ opodstatnn maj obsah slova  pyan (romsky barikano). Je to pYedevam lovk bohat a a~ druhotn ten, kdo se oddluje od ostatnch a vyvyauje se. Romov neumj vdom odpouatt, spa na vc zapomenou. Zposob ~ivota jejich rodiny vede u jednotlivce ke ztrt pocitu zodpovdnosti za svoj ~ivot, kter ale patY knosnm principom evropsk kultury. O Bohu: Boh je velk dobr duch, ke ktermu mli pYtelsk, rodinn pomr. StvoYil vaechno a Yd svt i osudy lid. Zn pY iny jednn Romo, proto je omlouv. Romov opravdu tou~, aby jim nkdo pomohl a prvem to o ekvaj od Boha, a tm i od kYeseano. Boh je vpozad toho, ~e kYiv pYsaha se trest. Boh je vka~dm, je vsrdcch lid. Ke komunikaci u~v viditelnch vc: mo~e poslat mula, odmnit nepoctivmi penzi. - Tak slunce, msc a oheH byly pova~ovny za projevy Bo~ moci. Mula vidl tmY ka~d Rom v etn dt. Jsou velmi kriti t ke gd~om, ~e na mula nevY. Posmrtn ~ivot je podobn pozemskmu. Nemaj opravdov vztah kbli~nmu, pomohou jen svm. Jde o dala projev kastovnictv. Xada povr je spojench snarozenm a mrtm lovka. ObYady:  Rmovia uznvaj iba dve sviatosti - krst a pohreb . KYest  motivy: aby dt neodnesla bosorka aby nebylo nemocn aby dobYe spalo aby neplakalo. Za tmito motivy se skrv touha po viditelnm znamen Bo~ pYzn a ochrany. Vzahrani  maj kn~ dobr zkuaenosti soddlenm inicia nch obYado od svtosti. }ehnn a mazn jsou dosta ujc projevy Bo~ pYzn. Vnaaich podmnkch se dosud kYtu do~aduj tmY vaichni Romov. Kmotr se stv blzkm pYbuznm (je-li opravdu vybrn a je Rom). Je povinen koupit dtti vbavi ku, zaplatit st hostiny a koupit alkohol. Pozvn za kmotra se nem odmtnout, pova~uje se to za nesluanost, nkdy i za velk hYch. Gd~o je kmotrem  druh kategorie , nevztahuje se na nj stejn cta, jako na romskho kmotra, ani se od nj tolik neo ekv. Svatba - mlokdy bv vkostele, spa vc presti~e nebo ekonomickho tlaku (pYdavky na dti, dan). asto se j astn jen svdci, neoslavuje se. Za plnoprvn obYad pova~uj mangavipen (dohoda rodin, pit alkoholu zruky partnera, hostina). PYesto maj sttem uznan man~elstv o nco vyaa status. Romsk man~elstv za n jen ve 46% sttem uznvanm sHatkem. Yedn sHatek se dopln pozdji. Pouze 3,5% man~elstv kon  rozvodem. PohYeb - cel Yada obYado spYesnm sledem, nejdole~itja je  vartovn mrtvho. mrt se neohlaauje knzi a nedv se zvonit, dokud je zemYel na pitv a je nah, proto~e  do t doby nemo~e do nebe . Samotn obYad: pla ky, hudba, alkohol. Knz se vpohYebnm provodu nesm ohldnout, jinak vrodin brzy nkdo dala zemYe. Vdom smutku se rok nesm zpvat. Zkaz se nevztahuje tolik na osoby, jako spa na msto. Postaven knze: Knz m autoritu a v~nost automaticky, proto~e dovede komunikovat s  druhm svtem - svtem mrtvch. Mn srozumiteln je pro n knz jako prostYednk kontaktu sBohem. Crkevn odv posob  ex opere operato , vzbuzuje pozornost a respekt.  Cikni se boj tch farYovch aato . Knz do domu je Boh do domu a vc velk presti~e. Proto ho chtj mt doma vaichni, ale jen pro sebe. Kdy~ knz vsad na vhodn lidi, mo~e je svm vlivem pozvednout a jich u~vat kovlivnn druhch. Do domu vchz prvn, alkoholu se ubrn jen tehdy, kdy~ Yekne, ~e nesm. Ml by zachovat ur it odstup, proto~e mnoz Romov dovru a dobrotu zneu~vaj. Celibt respektuj, ale absolutn nechpou, knze lituj, rad mu  njakou tu kuchaYku . Crkev se nem starat o majetky,  takovou crkev Romov nepotYebuj . Zdotaznkovho prozkumu provdnho vroznch skupinch a vkovch kategorich v R i SR vyplvaj tyto hlavn pYedstavy Romo o dobrm knzi: M bt ke vaem uctiv, laskav a upYmn. Kdtem m bt trpliv, vesel,  dti hned vyct, kdo je m rd . Kzat m pYedevam srozumiteln, Rom chce mt zkzn i po~itek (radost, pl ). Vosobnm ~ivot m  ~ie chudobne a skromne, aby ho vaeci mali radi , ale mo~e bt jaksi krok pYed Romy, aby ukazoval, kam maj dospt. Jinak je tomu vliturgii. Roucha nemus bt levn a jednoduch:  Mne sa p i honosn, obdivujem to . Nejhora a neodpustiteln u knze je, kdy~ dl rozdly mezi lidmi, tzn. nen spravedliv vo i Romom, a kdy~ je pyan (ve vae uvedenm smyslu). Dala velk chyby, kter knz nesm udlat: poruait pYsahu, nezachovat tajemstv, lht, bt nkoho, vyhnt zkostela, nemt trplivost snepou enmi. Tyto odpovdi respondento se velmi asto a~ pYekvapiv shodovaly. Kdyby se stalo, ~e se na knze Rom osop, ubrn se tm, ~e na nj za ne kYi et v itky. Ztoho maj Romov velk strach. to nk rychle zjihne. Metodu ae ka~d pou~ije podle vlastnho svdom a povahy. PYesto zostvaj snad nejdole~itjami ctnostmi romskho misionYe trplivost a vytrvalost:  Ostatn s spean a my? Desae rokov - prv skuto n vsledky. Romov maj prvnho nrodnho svtce. Jmenuje se Cefferino Jimnez Malla - mu ednk ze apanlsk ob ansk vlky. BlahoYe en byl 4.5.1997 vXm. PYipravuje se esk ~ivotopis. Romov vzahrani  pova~uj za svou patronku Kali Saraj (svat Sra). Ze zkuaenosti je jednozna n, ~e vra je velkou silou, kter vmnoha pYpadech pYispla kintegraci romskch rodin do spole nosti. Systm hodnot  Jak mezi gd~i, tak mezi Romy: jeden um ~t, druh neum. (romsk pYslov)  Chce-li m nkdo uctt, ae m uct jako Roma, a kdy~ ne, ae m nech na pokoji. (romsk pYslov) Ottov slovnk nau n:  O budoucnost se nestaraj, o povinnostech nemaj pojmu. est je jim ciz, zsadm nerozumj. Cit jejich je hlubok, ~dost neukojiteln. PYedem tYeba Yci: u Romo byla a z sti je dvoj morlka, co~ plyne zuspoYdn kastovn spole nosti a ze staletch djin pronsledovn. Jsou tYi oblasti vmny: genetick (partneYi) informa n ekonomick (u Romo jedin zasahovala mimo vlastn skupinu) Okrst gd~a je hrdinstv, okrst Roma je zlo in. Blzkm a znmm se podrazy nedlaj. Maj  jnoakovsk pocit , ~e berou bohatm a dvaj chudm.  Cignom sm Pn Boh dovolil kradne. Gd~ov Romom zni ili a zpochybnili jejich systm hodnot a oni te znaaeho pYijmaj to nejhora. Nejvyaa uznvan hodnoty: lska vrodin:  dt kmatce x 60% dt vdtskch domovech jsou dti romsk  rodi o kdtem soudr~nost a velikost velkorodiny (rodu) zdrav cta: Rom by ael na konec svta, aby ji zskal (praktick poznmka: ctou nepltvat, hroz toti~ zneu~it). Maj rdi, kdy~ se jim vyk. penze: 1. otzka  Kolik vydlva? fyzick sla: nekritick obdiv, kter se d vyu~t (pYithnout chlapce na vyu ovn bojovch sporto), je patrn i vpohdkch. Dt, kter nkoho zbije, je doma chvleno. dr~et slovo: plat jen uvnitY skupiny, zatmco podvst gd~a je mistrovstv a m je u enja, tm lepa vkon. Na smrteln posteli varoval star Rom knze:  Rmom neverte! hmotn roveH: neuspoYdan snaha vyrovnat se majoritn populaci kombinace bdy a pYepychu bezhlav touha vyniknout: mal vzrost vlastn rovn je dovodem pohrdat ostatnmi pohostinnost: je povinnost bez ptan pYinst jdlo. Host nesm odmtnout (znamenalo by to, ~e pova~uje hostitele za rituln ne ist a att se jich). Nejvyaa projevy pohostinnosti: maso a alkohol. Laskavost prokazuje ten, kdo si bere, ne ten, kdo dv. Rozdlit se o to, co mm, se pova~uje za samozYejm. televize, video: hlavn brutalita, horory, mn porno. hudba, tanec: siln motivtor, kter je tYeba pYi vchov vyu~t. Pubescenti se asto na nic jinho nedaj pYilkat. Hlavn druhy psn: arda, halgat, pop, novoromsk psn. Rockov hudba je Romom ciz, hodnot ji napY.:  Nem~em pochopie ako gad~ovia m~u po vae metal. text bv bez logiky a podYzen rytmu:  Velmi t miluji, umrm za tebou, pro  za mnou choda, kdy~ j t nechci. hlavn tmata: smutek, lska za romskou hymnu byla pYijata pseH Jarko Jovanovi e-Jagdina  Gjelem gjelem sexuln ~ivot: za n snstupem puberty. Pohlavn styk se po~aduje denn a za pYpadn odmtnut je ~ena bita. Tradi n pYsn cudnost romskch rodin vylu ovala jakkoli projevy sexuality rodi o pYed dtmi. Nkter skupiny se dodnes styd objevit se pYed lidmi vplavkch. ZakoYenn nzor, ~e Romov ~ij pohlavn ~ivot pYed dtmi nebo ~e incest je u nich b~nm jevem, je nesprvn. Je ale pravdou, ~e sasimila nm tlakem dostal i smysl pro cudnost mezery. Mlo uznvan hodnoty: romsk jazyk: Z`: nepou~vat a nevyu ovat ho chce 80% Romo. Pou~vat a vyu ovat ho chce 8% Romo. psan slovo: nemaj knmu vztah (velk st romskch tiskovin se vyhazuje)  aby lid neYekli je moc nezajm; kdo nev, co bude ztra, potYebuje udlat pYedevam prvn dojem, ne mt dobrou povst vzdln Struktura a vztahy vnrod a rodin  Jedna matka, jeden otec a mnoho dt, vtom je sla Romo. (romsk pYslov) Povdom nrodnostn soudr~nosti Romov nemaj a nikdy nemli - byli v~dy izolovan do konkurujcch skupin. Meziskupinov vztahy stoj za zvlatn pozornost. Obecn lepa vztah maj Romov ke gd~om ne~ kRomom jin skupiny. Hlavn rozliaujc znaky skupiny: Ye , zposob ~ivota, barva pleti, zposob ob~ivy. Zkladn zsady meziskupinovho kontaktu: Nezasahovat do zle~itost jin skupiny; pomoci i lenovi jin skupiny hlavn vkonfliktu sNeromy a se zkonem. Vo i jinm romskm skupinm jsou velmi kriti t. Nej astja dovod kodsouzen:  Jsou ern a cel apinav. Pravidla meziskupinov pohostinnosti: Rom pYbuzn skupiny mo~e zostat neomezen dlouho a zadarmo; gd~o nkolik dn; ciz Rom jednu noc. Finan n pomoc se poskytuje jen uvnitY skupiny, asto je jednostrann a nenvratn. lenstv ve skupin nelze zskat. Silnja religiozita je dovodem kvyaamu sebehodnocen skupiny. Za posledn ry stli v ele skupin dosazovan funkcionYi tzv. vajdov bez pYirozen autority. Vsou asnost slovenat Romov neuznvaj ~dnou autoritu, ae skupinovou, sttn i politickou. D~ada jako kolektivn pYle~itostn soudn orgn zanikla. Na Romy posob obrovsk sociln a psychick tlak. Ten je do ur it mry jednotc, ale jak pYekro  jistou roveH, stv se ka~d ka~dmu vlkem, padaj tradi n hodnoty. Proto se sna~ zalbit skupin, kter jim mo~e poskytnout vhody, napodobuj, co jim imponuje. Naprost nejednota vldne ve smalen politickm (soupeYen stran a strane ek, vzjemn oso ovn vmasmdich). Mnoz pocieuj nejednotu svho nroda jako nejvta chybu Romo. Romov u ns nikdy nemli krle (na rozdl napY. od Polska) a ani ho mt nechtj. Vkov struktura je vysoce progresivn (pYedzna uje dala po etn nrost): dt do 15 let 47% starobnch dochodco 7%. vdosledku nemoc, mrt na banln choroby atp. je promrn vk: ~en 59,5 roko (u gd~o 75,4) mu~o 55,3 roko (u gd~o 67,8). Sestupme na roveH rodiny: Tradi n romsk rodina (rod) je odlianho demografickho typu: Obvykle m jednoho mu~skho pYedka a jedno pYjmen. Je tY a vcegenera n, zna n sociln zvisl na pYbuzenstvu. Vysok je i po et zvislch dt. Neexistuje jin nrod stak silnmi rodovmi vazbami. Obvykl je nzk vk pYi svatb, prvnm porodu i pYi mrt. Dti jsou nejvtam bohatstvm rodiny:  }ena je ako strom, ktor mus rodie ka~d rok. Dti a asto ani dospl nerozliauj stupeH pYbuznosti sjinmi (napY. bratra od bratrance). Svt dt splv se svtem dosplch, tak~e genera n spory prakticky neexistuj. Hierarchie: vlastn nejdole~itjam principem je fyzick sla. Obecn plat: mu~ > ~ena; stara > mlada. Zdosplch osob m nejni~a postaven snacha bydlc u rodi o man~ela. Jej v~nost roste svkem a spo tem dt. PYesto nen vjimkou, ~e mu~ jde bez zavazadel pYed ~enou, zatmco ona nese dt a taaky. Tak vnce pYi pohYbech nosvaj ~eny. Je b~n a nepova~uje se za nesluanost ptt se ~eny na jej vk. Zcela zvlatn postaven a dostojnost m matka ~enatch syno. Mu~ bydlc u rodi o man~elky je tzv. pristais, jeho postaven je velmi potupn. Lska kdtem: bvala pro n pYslove n. Je vn ale velk slo~ka ist pudov, zatmco sebekzeH a obtavost jsou ni~a. Miluji sv dti takovou lskou, ~e jsou obvykle knim i ksob zcela nekriti t. PYistupuje psychick nezralost matek (diskotka m pYednost pYed nemocnm dttem). Romskch dt je vdtskch domovech asi60%, znich~ tmY polovina jsou dti svobodnch matek. U dt je ast mentln i fyzick retardace: vranm vku chyb kvalitativn i kvantitativn slo~ka potravy, hygiena je slab, asto ~ij ve apatn vytpnch mstnostech. Vaesti letech asto bvaj hmotnostn hluboko pod normou umo~Hujc pYijet do akoly (dvky 17 kg, chlapci 19 kg). Romsk dti vdtskch domovech trp deprivac a posti~enm voblasti Ye i. Vc ne~ jin potYebuj alespoH napodobeninu rodiny. Sadopcemi je ovaem pomrn mnoho varujcch zkuaenost. Dti vrodinch nemaj ~dn povinnosti (krom p e o vlastn sourozence), mohou si vaechno dovolit, nejsou vychovvny vnaaem smyslu slova. Jed, kdy~ maj hlad, vstvaj, a~ se samy probud, jdou spt, a~ se jim chce, tYeba o polnoci. U  se tm, ~e vnmaj, co dlaj druz. Nikdo jim neporou , u  se samo inn. Lp na matce.  Kdy~ umYe dtem otec, umYe jim chleba. Kdy~ umYe matka, umYe vaechno. Man~elstv: 6% rodi ek je mezi 14-16 roky (3x vc ne~ u neromskch matek) asi 19% ~en rod poprv v 16-ti letech duaevn a tlesn nedosplost romskch rodi o znesnadHuje vchovn posoben na romsk komunity thotn ~ena je svat, pYina atst. Po porodu je ne ist. Thotn se nem dvat na oakliv vci (nov aplikace: nem se dvat na televizi) vrnost zvis na intenzit vztahu kman~elovi, uvdoml vrnost chyb (silnja vyhrv) vdob puberty je mnoz pova~uj za nezvldnuteln, nebo alespoH zna nou st znich ast jsou man~elstv pYbuznch U olaaskch msty a~ 30% man~elstv pYbuznch, co~ je nejvyaa namYen hodnota vEvrop ( glukom (zelen zkal), pokles zdatnosti organismu, nemoci (i mentln). U slovenskch Romo je msty a~ 15% man~elstv pYbuznch. Zvyky a zvlatnosti, na kter se d (doslova) narazit  Nehle na to, jakou m lovk ko~i, vamej si toho, jak m srdce. (romsk pYslov) Zvlatnosti psychiky: Slab vole - mnoz nejsou schopni zskat Yidi sk prokaz.  Neumj chtt. Vnvalu cito to mysl opravdov a jsou schopni i velkch jednorzovch obt. PYek~ce se radji vyhnou, vzdaj se. Schopnost vyhnout se, neodporovat, je zkladn komunika n dovednost. Mal vytrvalost a trplivost - nejsou schopni vytrvat u jedn innosti ve akole a vprci. Do najat tlocvi ny jich pYijde prvn den padest, druh den deset, tYet den nikdo. Problmy Yea emotivn, a tak se pYi pYek~kch vzdvaj. Neustl zmna je pravidlem pYe~it. Sta  polo~it stblo pYes cestu a odsthuj se na druh konec republiky. Nespolehlivost - slova zasvcench:  Ke desae raz Rm urob dobre, po jedensty raz ur ite nie.  Takov lta u~ spolu ~ijeme, a m ani nenapadlo, ~e by m mohl zklamat. Strach - je podmnn mnohogenera n zkuaenost i osobnmi z~itky. Tuto pYesn nedefinovatelnou emoci pro~vaj Romov skupinov a je vznamnm initelem posobcm jejich soudr~nost. I mlhav definovan nepYtel vytvY pocit sounle~itosti, vdom  my a ti druz . Bezpe n je Rom jen ve vlastn skupin. U~ pouh  bt sm pro nj znamen  bt vnebezpe  . Mnohost je podmnkou atst a bezpe . Proto napY. nikdy necestuj sami. Jako jednotlivci jsou asto zbabl, sta  jim ukzat odvahu, neustoupit. Straan se boj vnoci a to lid, zvYat i ducho. Typy  ae jsem bit, jen kdy~ se peru jsou Ydk. Obvyklou reakc na emoci strachu jsou rozn formy nikovho jednn nebo agrese. Maj zna n strach zbolesti a smrti ( u lkaYe mohou bt skute n vaoku. Prce sRomy mus opakovan obsahovat ujiatn o ochran a bezpe . Nesamostatnost - u dt i u dosplch - sami nikam nejdou, sami si nic nezorganizuj, nic si nedovedou Ydit, neumj vyplHovat Yedn listiny. Kdo chce vromskm spole enstv rozhodovat nco sm, je pova~ovn za sobce.  Nemohl jsem, rodina rozhodla. Ka~d rozhodovn je spole n a jen spole n je sprvn. Kdy~ pak m dt ve akole pracovat samostatn bez napovdn, je zmaten. Je trestno za nco, za  je doma chvlili, a chvleno za nco, co by se doma nelbilo. Je to jeden ze zdrojo napt a nervozity romskch dt ve akole. Maj slabou schopnost zobecHovat a abstraktn myslet, nemaj pro to ani pojmy, ztoho vyplvaj problmy ve akole - matematika; chyb teologick pojmy (napY. ctnosti). Obrovsk komplex mncennosti:  Neznm Roma, kter by neml pocit mncennosti. Ztohoto pocitu a znepYijet plyne jejich nejistota, kterou odreagovvaj nadutost, vychloubnm, l~, primitivn brutalitou, pYedvdnm, strhvnm pozornosti (u nkterch dt a~ chorobn). Spocitem mncennosti souvis, ~e se styd na nco se gd~o ptt, nebo ~dat pomoc, obvaj se, ~e nco udlaj nebo Yeknou apatn. Pokud je pros o pomoc Nerom, imponuje jim to. Spontnnost, ~iv temperament, nkdy a~ na hranici psychick lability. Jsou velmi ur~liv, ale ani vtom nemaj vytrvalost Jinak chpou svou nervozitu i vztek. Ten, kdo  m nervi , je jaksi omluven za to, co dl, jako by byl pro tu chvli tmY nesvprvn. Ostatn ho vtainou nechvaj, a~ se vyYd.  Nervi mohou mt dospl i dti. Jejich ~ivot uznv jen  dnes a te , ~dn  ztra .  Ztra  vzbuzuje zkost, proto se na n nemysl. Problm Romo v~dy znl  jak dnes pYe~t , proto nen mo~n ekat jejich zjem o kulturu, vzdln a budoucnost.  Ztra je nco mlhavho a neur itho, tak~e dohodnout se na ztra znamen  od ztYka do nkdy . Jsou mimoYdn citliv vo i ka~d nespravedlnosti, i zdnliv. Maj tendenci siln pYeceHovat sv vkony. T~ko si pYiznvaj chybu. Za svou nejlepa vlastnost obvykle pova~uj dobrosrde nost a soucit. Zvlatnosti chovn: asto jednaj pro ns nepochopiteln, nelogicky. ZpYklado by mohla vzniknout cel kniha. Vstvn: jejich ~ivot je posunut do noci. Dt o vkendech sp asto a~ do 11h, dospl rovn~ vstvaj pozd. PYi jakkoli aktivit nen vhodn nic domlouvat pYed 9:00. Velmi apatn se orientuj podle hodin. as pro n nehraje roli, hodinky nemaj, dti dlouho neznaj as.  as porou  jen blm... Smluvit snimi nco podle asu je spolehnut se na atst. Pot~e vznikaj napY. pYi l b antibiotiky, kter vy~aduje pravideln dvkovn, nebo tak pYi liturgii, kter za n vpYesnou dobu. PYed bohoslu~bou je tedy tYeba zvonit, jinak nepYijdou. Jdlo: vaY se vtainou 1x denn, ka~d j, kdy chce. Dti konzumuj kvanta sladkost. Nkter jdla pln odmtaj, nkteY pij jen vodu. Po vplat se do noci pije, aunka se kupuje po kilogramech. NespotYebovan jdlo se neohYv, ale vyhazuje, co~ sice logicky vyplv zhistorickch koYeno (nic nezbvalo, a kdy~, nebylo to kde uchovat), ale stejn logicky to vede kekonomickmu propadu vsou asnosti. Podle statistickho prozkumu utrcej vden vplaty 60-70% penz. PYed vplatou si poj uj penze a nos vci do zastavrny. Dovod je zYejm: po dlouh stalet byla pro Romy pravideln mzda zcela nezvyklou vymo~enost a dosud si sn mnoz nevd rady. Umo~Huje, ale i vy~aduje plnovn a spoYen, na co~ je tYeba dlouhodob pYivykat. NkteY si dosud nevd rady spro ns b~nmi vdobytky civilizace. Pro bval obyvatele chatr  i ko ovnky pYedstavuje zachzen sklikou, svodovodnm kohoutkem, svypna em, splynem, snbytkem, se splachovadlem nebo sparketami pYval novch kono, znich~ ka~d sm o sob nevy~aduje obzvlatn dovednost i inteligenci. Avaak vaechny dohromady znamenaj nepYedstaviteln problm a jejich vznam u~ivateli dokonale unik. Maj rdi humor, ale ironii obvykle nechpou. Jin zvyky a zvlatnosti i obt~e: Dti napoprv vjinm prostYed kradou. Doma nemaj nic, a tak tou~ po vaem, co vid. Mysl, ~e to je jejich posledn mo~nost. Vrmci jejich  krtkodob logiky a dvoj morlky to nen divn. Pozdji u~ to nedlaj, ale je tYeba po tat svelkou nespolehlivost. Zde se dl mnoho chyb. L~ou asto, nej astji se n m chlub, zskvaj vhody ( cel den jsem nejedl ) nebo chtj pYechytra it gd~a. asto jim jedin le~ umo~Hovala pYe~t, uplatnit se. A tak l~ou bez uzardn. Jindy l~ou proto, ~e nechtj odporovat a zas jindy pro jejich jin pojet pravdy. Pro Roma nen pravda shoda vpovdi se skute nost, ale to, za co by dal ruku do ohn. Dovedou se dlat hloup a nevinn. Knz:  Pro  jsi nebyl vnedli na mai?  A ona byla? Lest a pYetvYka jsou zYejm tradi nmi zbranmi slabch. Straan obt~n se tvoY jednotn skupina ztch, kteY se neznali nebo sebou pohrdali. Spa to kon  rva kou. Je to takYka nepYekonateln problm, i kdy~ jsou asto tmY soused. KoYeny: kastovnictv, zposob ob~ivy. Ztohoto hlediska se jev problematick, aby vedoucm skupiny romskch dt byl Rom. Pokud ho toti~ rodi e neuznvaj, nedovol dtem ast na setknch skupiny. Penze obvykle nevracej. Kdo snimi chce pracovat, ae nepoj uje a vopravdov nouzi ae radji dv. Vracej jen ti nejspolehlivja a ani tito ne v~dy. Pak maj ne ist svdom a boj se jednat stm, komu dlu~. Jindy maj tendenci takovou dobrotu zneu~t. Jin mo~nost: stanovit pro poj ovn pYesn pravidla, napY. znovu poj m jen tomu, kdo u~ penze vrtil. Poj en vci vtainou brzy rozbij, nevrt i poakod. Darovan vci brzy rozbij. Zvlae knihy u nich maj velmi nzkou ~ivotnost. Dar dvce se pova~uje za zvazek a za vyznn lsky. Rituln ne ist zvYe je ko ka. Jako dar je tedy nevhodn. NepYpustn je po~vn masa kon a pso, pYp. ko ek (ne ve vaech skupinch). Skupiny, kter takov maso jed, jsou ostatnmi ozna ovny jako  dupki nebo  degeai . Maj jin estetick vnmn (dYevn kY~ si pYej natYt na erno, aby se leskl). Npadn barvy. Dospl i dti se velmi styd za nedostatky ve stavu domcnosti, hygien, oblkn apod. Proto se nkteY ne astn akc, kde by se museli vyzout (nemaj pono~ky), pYevlkat do cvi ebnho boru (nevlastn ho), nepYijdou do akoly (nemaj sva inu) nepozvou gd~a do bytu (maj tam nepoYdek). Na pozvn je tYeba ekat. Nejsou zvykl dkovat a prosit. Rom, kter vy~aduje, aby ho druz prosili, je pova~ovn za lakomho. Ani za jdlo se nedkuje. Zd se ale, ~e kde nen prostYedek, nen ani cl, a tak lze pozorovat jist nedostatek vd nosti. Romov se nezdrav podvnm rukou, nebo jen velmi zYdka. Pokud pod ruku ~ena mu~i, pova~uje se to za erotickou vzvu. Mnoz se ovaem pYizposobili zvykom gd~o. NepYpustn je konzumovat potraviny, kter upadly na zem. Kdy~ do jdla padne vlas, m se vyhodit. Je nesluan, aby host sndl jdlo beze zbytku. Vnkterch skupinch jsou vysoce citliv vo i jakmukoli trestn dt (zejmna fyzickmu) ciz osobou. Ve sv rodin nem Rom prakticky ~dn soukrom. Touha po nm se pova~uje za gd~ovskou. Nen neobvykl, ani zahanbujc, ~e mu~ pl e. Zvre n poznmky a zkuaenosti  Ani Pn Boh ti neporad, nebudea-li sm chtt. (romsk pYslov) Panna Maria jako projekce matky je pYijmna velmi dobYe. Snbo~enstvm bez Matky Bo~ zpravidla nechtj nic mt. Crkevn hierarchii moc nechpou, mileja je jim jejich knz ne~ kardinl. Svat obrzky miluj x aetYit, aby nezevaednly. Vkatechezi je nutn vyu~vat hudbu svraznm rytmem, text nerozhoduje. Prce sdtmi bez ovlivnn celch rodin je mlo inn. Hodnocen vkonu dt: dvat jen dobr znmky, jen erven te ky. PYi delach modlitbch (ro~enec) je tYeba uvdt mysl, ne  modlie sa iba tak . Na letnch tborech snadno pYijmaj pYedkldanou stupnici hodnot, ale v~dy vc kvoli vyniknut i odmn, ne~ pro Boha. Dti nejsou zvykl na eskou kuchyni, jdlom nedovYuj a astji jim nechutnaj. Na vcedennch akcch ae u sebe dti nemaj ~dn penze, proto~e to siln a trvale upoutv jejich pozornost. No n pomo ovn dt a~ do staraho akolnho vku nen zvlatnost. PY iny jsou somatick i psychick. Sna~it se, aby si st nklado na poYdan akce hradili sami, pokud je to mo~n. Vc si potom v~ sv asti a psychologicky roste zva~nost poYdan aktivity. Vchova kvlastn odpovdnosti je velmi dole~itou st ka~d prce sRomy. Rozdvn vc a penz posob spa opa n, tedy ve smru jeat vta zvislosti a nezodpovdnosti.  Kdo dv Cignovi, dvakrt bere. Zsada misionYo:  M-li nkdo hlad, nedvej mu rybu, ale udici stle plat. Individuln forma n prce sdtmi je o 100% innja ne~ skupinov (nen se za koho schovat). Zskat opravdovou dovru Romo nen v~dy lehk, zatmco kjej ztrt asto sta  pln mali kost.  Dokud Rom dovYuje, nech se vst jako dt, snesl by ti modr znebe. A~ dokud neuvY zas jinmu. Mrn unavit romsk dti d dost prce, ale bv to nutn pYed ka~dou innost vy~adujc soustYedn (modlitba, etba...). Dti asto nejsou zvykl mt pro sebe celou postel, spt samostatn jim posob zna n obt~e. Je mo~n to respektovat. Nkter dti (i dospl) jsou zvykl spt pYi svtle a vpln tm se spt boj (zYejm proto, ~e svtlo zahn mula). Dti a to i stara jsou zvykl se vodit za ruce sdosplmi. Hry pro romsk dti maj splHovat tyto podmnky: jednoduch, zamstnvajc vaechny dti sou asn, nevy~adujc znalost ten a psan. Na vzvy typu:  phen... , co~ znamen esky  Yekni... je lepa nereagovat. TmY v~dy nsleduje nesluan rm na vyY en slovo. NapY.  Phen: aleluja.  Aleluja.  Cha mire khula. esky to znamen  jez moje hovna. Dti rdy konaj t~a fyzick prce (napY. se dYevem), zvlae pokud jsou za to ocenny. Velmi dobr je i sport - maj na nj talent, ale ne vytrvalost. Je tYeba znovu o~ivit vznamn tradi n prvek vutvYen romskho dtte, jm~ jsou pohdky. Romsk pohdkov hrdina neml ne~ dovtip, soucitn srdce a vru vBoha. Miluj vyprvn o bitvch, state nch lidech a o minulosti svho nroda. Zbiblickch pYbho jsou nejoblbenja narozen a utrpen Pn a tak velk Je~aovy zzraky. Hran scnka i vyprvn pYbh maj podstatn vyaa innost ne~ tradi n formy katecheze. Aktivn zapojen do scnky nut dti pYemalet a zapamatovat si. Romsk dti jsou emocionlnja, toho m vyu~vat i vchovn posoben na n. Rozumn pYsnost ve vchov dt se jev jako pYedpoklad spchu. Mo~nost formace Romo naprosto troskot na nedostatku pracovnko.  Ae dla, co dla, gd~e ze sebe neudla. (romsk pYslov)  Na jednom mst se jen tak dlouho, dokud se pod tebou nezahYeje. (romsk pYslov) Kontkat: Farn Yad Brno-Zbrdovice Mgr. JiY Rous Lazaretn 1, 61500 Brno-Zbrdovice Tel.: 05/45212156 Romsk dt ve akole Mgr. JiY Rous Vaichni odbornci se shoduj na tom, ~e vzdln je rozhodujcm faktorem pro pokrok ve vaech ostatnch oblastech. Jen~e ze strany Romo je tady velk nezjem. Velikost pYek~ek, kter je nutno pYekonat, se jim jev zcela neadekvtn vsledkom, proto~e jsou hodnotov orientovan na majetkov vyrovnn se sgd~i. Vysvd en dt je pro mnoh bezcennm kusem papru.  K emu u enost, kdy~ i doktor stoj nad mrtvm jako hloup . Negramotnost je vysok (okolo 30%), proto~e ti, co proali akolou, zskan poznatky nepou~vaj a zapomnaj. Slab vzdln podmiHuje profesn strukturu, ve kter se setkvaj smno~stvm patologickch reprezentanto majoritn spole nosti. Velk vdlky manulnch pracovnko tak nepYispvaj kzjmu o vzdln. Dalam nepYznivm faktorem je rostouc finan n nro nost studia. Hlavn pY iny nespcho ve akole: akola automaticky pYedpokld ur itou spoluprci rodiny. Romat rodi e asto sami neovldaj ltku Z`, neposkytuj dtem podmnky ku en a neu  je soustavn pracovat. neznalost vyu ovacho jazyka nebo zna n omezen slovn zsoba (v 6-7 letech kolem 300 slov). Podle nkterch prozkumo spad 25% dt do psma verbln debility. akoln systm vjimky nevychovv zvlatnm zposobem, ale odsouv na okraj staletmi fixovan zposob pYenosu informac je u Romo jin (nemaj vztah kpsanmu slovu, bl~ jsou jim audiovizuln prostYedky) astja vskyt specifickch poruch (dyslexie, dysgrafie, aj.) M`: Problm bude narostat, proto~e byli zvykl na vaechno zdarma, dokonce vydrali:  Kdy~ stt ned penze, nedme dti do M`! Pro romsk dti je M` nutn (jazyk,...), ale trend je opa n - 1989: 80% dt vM` - 1991: 35% (proto~e nyn jsou nuceni na dti pYispvat). Sou asn stav nen pYesn znm, ale doalo kdalamu poklesu zaakolenosti. Chyba M` vo i nim: snaha o samostatnost dt, ale Rom, kter nikdy nedr~el tu~ku i attec, to potYebuje ukzat. Z`: Pouze 58% romskch dt navatvuje Z`, zatmco 42% akoly speciln, nej astji zvlatn. Podle novjach dajo dokonce 80% dt ukon uje akoln dochzku na Zv`. Zkuaenosti u itelo: dti jsou nesoustYedn, nud se, nepa koly a tm naruauj proces vuky. Doma nemohou dostat odpovdajc podmnky ku en. Rodi e nemaj as ani voli a asto ani schopnost jim pomhat su enm. sil vlo~en do vzdln zejmna u dv at pYichz nazmar, neboe po skon en Z` si zakldaj rodiny a zskan vdomosti nepou~vaj. Velmi vhodn se jev akoly scelodennm programem, proto~e  zahlka je matkou hYchu . Jako motivtory pozornosti a vkonu se ve akole span u~vaj napY. vstavky nejlepach prac, drobn odmny, mo~nost zpvat vdtskm souboru. Udr~et zjem dt o akolu znamen udr~et je vaktivit stlmi zmnami metod a forem prce, mo~nost sout~it, vzdobou, hudbou , co nej astja komunikac... , a tak zmrHovnm stresu plynoucho ze apatn znalosti eatiny. NkteY u itel maj dobrou zkuaenost sprac vmalch skupinch, zatmco pokusy o dou ovn po akole pravideln troskotaj. Mrn je tYeba posuzovat krasopis a vtvarn prce romskch prvH ko, proto~e jejich motorika se vyvj pomaleji. Velkm problmem je zna n po et zameakanch hodin, proto~e zce souvis se akolnmi vsledky dt. Nejspanji se absencm pYedchz osobnm pohovorem srodi i (argument: vzdln je podmnkou zamstnanosti). }ky lze nau it, aby se cestou do akoly stavovali jeden pro druhho, kolektiv pak snadno ovlivn jedince. Na prospch romskch dt maj vta vliv podmnky prostYed ne~ inteligence, co~ u majoritn populace neplat. Zroznch initelo m na akoln vsledky pozitivn vliv finan n pYjem rodiny, zamstnanost rodi o, mena po et leno domcnosti aj. NkteY pedagogov doporu uj specializovan romsk tYdy na dobu, ne~ se vyrovnaj sostatnmi dtmi. Velikost skupiny nem pYesahovat 15 ~ko. Nkde se velmi osvd ily pomocn pedagogick sly zYad Romo, umo~Hujc netradi n formy vuky a individuln prci ska~dm dttem. Vtaina pedagogo samostatn romsk tYdy odmt jako obecnja Yeaen, neboe dajn dosahuj slabach vsledko a roste nebezpe  izolace Romo. Vztah romskch dt ke akole podstatn zvis na citov vazb na u itele. Tak je tYeba najt oblast, ve kter dt vynik. Kdy~ m spch a mo~e ho pro~t, zskv lepa pomr ke akole. Ktomu napomhaj ast pochvaly a povzbuzovn. Velmi dole~it je dovra a nklonnost rodi o ke akole. D se zskat kulturnm vystoupenm dt, veYejnou pochvalou pe livch rodi o apod. Dosud velk st rodi o pova~uje eskou akolu za zaYzen represivn a nepYtelsk, pYed kterm je tYeba dti brnit. Systmov Yeaen otzky vzdln romskch dt je otzkou nro nou a dlouhodobou: vy~adovalo by specializovanou pYpravu u itelo na V`, u ebnice obsahujc historii Romo, mena tYdy, individuln pYstup, skupinov vyu ovn, nult ro nky Z`, romsk pedagogy, prci stalenty, zlepaen sociln situace Romo a dala opatYen svysokmi po~adavky na ekonomick a personln zajiatn. Statistika: ji~ v 1. tYd propad 22% ( v 1.tYd potYebuj individuln p i 14x astji propadaj 5x astji dostvaj zhoraenou znmku zchovn 30x astji ukon uj povinnou akoln dochzku vni~am ne~ 8. ro nku 28x astji jsou pYeYazovni do zvlatnch akol tmY 90% Romo nepYekro ilo hranici zkladnho vzdln. U ~en bv chpavost obvykle ni~a ne~ u mu~o. ZYejm to nen otzka inteligence (nkter statistiky tomu pYmo odporuj), ale astjaho styku sneromskm svtem a myalenm. Zvlatn akoly: pYes 50% dt navatvujcch zvlatn akoly v R jsou Romov, vSR dokonce80%. Ve Zv` kon  i velmi bystr dti. Nicmn ve vaech b~nch testech, v etn manipula nch zkouaek a testu inteligence, vychzej romsk dti vpromru podstatn hoY. Psychologov budou muset pYijt smetodikou, kter je romskm dtem pYimYen. PY inou tto skute nosti nen mentln retardace, ale sociln zanedbanost. PYesto~e mnoh aestilet dti nejsou zral pro Z`, je odkldn akoln dochzky sporn, proto~e u~ v 11 13 letech nastv siln sn~en zjmu o akolu spojen sintelektulnm poklesem. Od asi 5.ro nku, kdy se pYihls puberta a zmn se role dtte vromsk komunit, nastv vzjemn akoln trpen ~ko a u itelo: nespan a poni~ovan Romov se nud, opakuj ro nky, jsou agresivn ke spolu~kom i u itelom. StYedn akoly: navatvuje 2,5% romsk mlde~e, zatmco u Neromo 38%. Vysokoakolsky vzdlanch Romo bylo roku 1980 v R 154. Prost Romov jim vtainou nevY, do zna n mry oprvnn. Velk st se jich toti~ se spole enskm postupem od ostatnch distancovala. Ti, kteY se pro Romy anga~uj, jsou velmi nejednotn a mnoz je podezYvaj ze sobeckch pohnutek:  Jak se stane Rom pnem, je hora ne~ gd~o . PYesto~e 56% dosplch nem ukon en zkladn vzdln a vyaaho ne~ zkladnho vzdln doshla maximln 2%, patYme rozsahem u iva a stupnm vzdlanosti Romo ke svtov api ce. Zahrani n prameny napYklad uvdj, ~e 50% tamnch romskch dt nikdy nebylo ve akole a zhruba polovina dosplch jsou analfabeti. Tisk: trnctidenk Romano kurko, asopis Amaro gendalos. Dvojjazy nch knih nen zatm mnoho; periodika jsou pln pocito ubl~enosti; vychzej jen proto, ~e je stt podporuje; nesluanosti se zde stYdaj spolu snbo~enstvm (nevkus); Romov je tmY ne tou. Vjimkou je dosud vborn vdeck asopis Romano d~aniben. Pokus o jazykovou pYpravu romskch dt formou dvojjazy n u ebnice se u ns ani na Slovensku pYlia nezdaYil. U ns pro celkovou koncepci, na Slovensku pro nevhodn vbr romskho dialektu. Kontkat: Farn Yad Brno-Zbrdovice Mgr. JiY Rous Lazaretn 1, 61500 Brno-Zbrdovice Tel.: 05/45212156 Metodika vchovn prce sromskou mlde~ Mgr. Pavel KuchaY Vchova je vzna na neustle se mnc podmnky za kterch probh, na osobnost vychovvanho s jeho ~ivotn zkuaenost, na osobnost vychovatele sjeho zkuaenost ~ivota a na dala initele, kteY do vchovy vstupuj. Do vchovnho procesu se promt cel slo~itost ~ivota lid, kteY jsou vdanm prostYed na nm zainteresovni. Dle Radima Palouae je vchova vyvdnm vychovvanho zvegetativn sebestYednosti kodpovdnosti tak, aby vychovvan v~ivot obstl. (1) Ve slov odpovdnost slyame slovo odpov. Odpovdnost se vztahuje knkomu, jeho~ existence je pro ns vzvou a kter naai odpov ~d. Tak nco, jako napYklad pYroda, ur it situace nebo udlost je pro ns vzvou. Jde tedy o odpov na vzvy, kter klade ~ivot m samotnmu a kter kladou ~ivoty druhch, a tak reakce na vzvy, kter pYed ns kladepYroda a svt vcel sv sociln, ekonomick, politick a kulturn realit. Vchova je na jedn stran v~dy spojena shlednm pravdy o ~ivot, o hodnotch, o lovku a jeho svt, o smyslu jeho existence. Na druh stran zroveH  stoj nohama na zemi , kdy~ smYuje ke konkrtnm praktickm kolom, vyplvajcm z vchovy konkrtnch lid vkonkrtnch podmnkch, aby se stali odpovdnmi a aby vtch podmnkch obstli. Je pYitom spojena shlednm t Pravdy, ze kter pravdivost reality pochz a ke kter vaechno lidsk hledn smYuje. Clem mho pYspvku nen podat nvod, jak jednat, ale nazna it souvislosti a dodat inspiraci kdalamu rozaYen a utYdn znalost, aby se vychovatel mohl ve svm vchovnm posoben rozhodovat zodpovdnji a samostatnji. Jsem pYsluankem majority. Bhem sv tYinctilet pedagogick praxe, jako u itel na zvlatn akole, kterou navatvovalo asi 70% - 80% ~ko romskho povodu, jsem u inil zkuaenost ( a tato zkuaenost se mi stle vce potvrzuje ), ~e svt romskch ~ko a jejich rodi o je jin, je to svt jejich vlastn kultury. M sv vnitYn pravidla a logiku, kterou my, jako lid vyrostl a ~ijc vodlian kultuYe dost dobYe neznme. Stmto jejich svtem mo~n mme njakou dl  zkuaenost, od lid majoritn kultury slyame rozn osobn nzory a zkuaenosti. asto vaak vyplvaj zetnocentrickho postoje. To znamen, ~e ciz kultura (romsk, minoritn) je vidna a hodnocena pouze zpohledu vlastn kultury ( esk, majoritn), bez pYihldnut kokolnostem, za kterch ciz kultura vznikala a byla jimi ovlivHovna. Jednn a chovn pYsluanko romsk kultury se nm pak obvykle jev jako nepochopiteln, ciz a~ aokujc, nkdy tak ohro~ujc a proto nepYijateln. Nemm te na mysli jednn, kter je na hranici zkonnosti nebo ji u~ pYekra uje. Romov sami tak jasn vd, ~e takov jednn je apatn a ve vtain je odsuzuj. Mm spae na mysli napYklad jejich hlu nost a to, co se nm, jako pYsluankom majority, jev jako nezodpovdnost, nespolehlivost, pohodlnost, nepoYdnost, impulsivnost, vypo tavost a nerespektovn zkladnch pravidel sluanho chovn a morlky. Jde o rozdl mezi tm, co zhlediska jejich kultury se pova~uje za legitimn a tm, co zhlediska naa kultury je u~ vidno a hodnoceno jako pYekro en kulturn pYijatelnch a uznvanch hranic. Proto~e jejich svtu vce nebo mn nerozumme (a to si obvykle nechceme pYipustit) a posuzujeme jej zhlediska kriteri naa kultury, snadno tento svt (a Romy spole n nm) odsoudme. Tm je ale ohro~ena veaker komunikace, vzjemn pochopen a mo~nost Yeaen problmo, kter sou~it snimi a jejich vchova pYina. Nemo~eme je posuzovat pouze zvlastnho hlediska, ani~ bychom se sna~ili pochopit, co je ktakovmu jednn vede. Poznn pY in odlianosti ale neznamen, ~e odlianost budeme pouze pasivn chpat a trpn ji tolerovat a pYizposobovat se j. Dlouhodob stabilita pasivn tolerance, je toti~ sama o sob problematick, proto~e zdrav mezilidsk vztahy nespo vaj v trpn n eho a v pasivnm pYizposobovn se n emu. Mezilidsk vztahy, kter rozvjej ~ivoty z astnnch, spo vaj ve vzjemnm hledn a sdlen (zakouaen) autentickch hodnot. Domnvm se, ~e obecn ve vztahu ktomu, co je odlian, jde hlavn o to, jak skrze poznn a porozumn najt, v odlianm, nco, co je i pro mne pozitivn, co mohu pYijmout. Kl  spo v vnalzan a pYijet autentickch hodnot, kter pYispvaj k rozvoji Romo i naaemu a rozpoznn a odmtnut pseudohodnot (2), kter rozkldaj a ni  ka~dou kulturu. Nau it se nalzt autentick hodnoty vjednn Romo, nen jednoduch. Tyt~ hodnoty mohou bt vyjdYeny kulturn formou, kter mo~e bt pro ns pYekvapujc, zar~ejc a~ aokujc (napYklad mateYsk lska se projevuje vysokou citovost, ale malou nro nost na sebeovldn dtte), neboe jejich kultura byla a je utvYenaodlianou ~ivotn zkuaenost (nejist existence, obavy, strach, vyhbn se projektom sdalekou a proto nejistou asovou perspektivou, nem smysl moc plnovat, dole~it je tady a te). Tato zkuaenost klade tak jin dorazy na uspoYdn hodnot. PYes tuto kulturn odlianost mm zkuaenost, ~e u ka~dho Roma nebo Romky se, ktermi jsem se jako vychovatel setkal, jsem naael nco, na co jsem mohl navzat, co bylo pro nj vznamn a co tak bylo vznamn pro mne. Jde o to nalzt jejich siln strnky, kter jsou siln tak pro ns. Jde tak o prezentaci naaich silnch strnek, kter mohou mt vznam pro n. Teprve pak jsou vytvoYeny pYedpoklady vzjemnho uznn. A odtud se odvj mo~nost vzjemnho obohacen a vzjemn spoluprce a sou~it. Ztohoto hlediska pak vchova Romo nespo v vtom, ~e se Romov mus pYizposobit nm a ~e  pod naam neomylnm vedenm dospj klepam ztYkom . Tyto strategie a pYstupy, pYes vaechnu obtavost a upYmnost jejich nositelo, vdjinch selhaly. Romov nejsou objekty naa vchovy, naaeho posoben. Jsou subjekty sv vchovy a svho rozvoje. My je na cest jejich rozvoje doprovzme jako jejich pYtel. Bez tohoto vztahovho pYedpokladu nelze o vchov mluvit. A nad nmi spole n je pravda ~ivota, ke kter sice jdeme po roznch cestch zroznch vchodisek, pozic a stran, ale pYesto je to pravda, kter plat jak pro ns, tak pro n. Kn se svou odpovdnost vztahujeme a za nme si vce rozumt nebo ji svou nezodpovdnost ignorujeme a pYestvme si rozumt. Xeaen vidm vtom, ~e ve vzjemnm uznvn se a respektovn odlianosti, hledme to, co je hodnotn pro ns navzjem. Dle vtom, ~e to nalezen hodnotn se sna~me prakticky poctiv realizovat jak sami u sebe, tak ve spole nch projektech. Tm spolupracujeme na vzjemnm rozvoji a sou~it. 1. Cl vchovy  enkulturace a socializace jedince Osvojovn kulturnho ddictv, vrostn do kultury skupiny, vn~ jedinec ~ije, se nazv enkulturace. Pojem enkulturace objasHuje Yada vznamnch titulo, napY. Murphy, R.F., vod do kulturn a sociln antropologie (Praha, Slon 1999). Podle profesora Nahodila mo~eme enkulturaci chpat jako :  & universln kulturn proces, kter funguje vjedn ka~d konkrtn kultuYe a v~ivot jednoho ka~dho individulnho nositele kultury. M bt chpna jako adaptivn za leHovn jednotlivco do pYsluan etnick  i podle okolnost - interetnick nebo multietnick kultury, do jejho jazyka a do jejch tradic. Enkulturace je fundamentln vobdob dtstv, relevantn je ovaem i jako celo~ivotn u ebn proces. Vchovu je vtomto smyslu nutn definovat jako intencionln a institucionalizovanou enkultura n pomoc. (3) Enkulturac zskv jedinec kulturn kompetence, kter jedinci umo~Huj vdan kultuYe pokud mo~no bezkonfliktn fungovat a kulturu vytvYet. To se projevuje navenek stylem ~ivota, jeho~ zkladem jsou etick a estetick kriteria. Enkulturace je sou st airaho procesu kter se nazv socializace. Dle Janouaka je socializace souhrn proceso vzjemn interakce mezi spole nost a jedincem, vnich~ spole nost posob na jedince tak, aby vsob svm u enm vytvoYil vnitYn psychologick pYedpoklady, nezbytn kparticipaci ( asti) ve spole nosti sou asn jako len spole nosti i jako relativn samostatn osoba schopn Ydit sv jednn a odpovdat za n. (4) Socializac se tedy jedinec stv lovkem, jako individuum a jako len spole nost. lenem spole nosti se jedinec stv tm, ~e si do funk n podoby osvojuje kulturn kompetence: formy mezilidskch vztaho, o ekvan role, vzorce chovn, zposoby vnmn skute nosti, formy myalen, hodnoty, kulturn ddictv, zposoby jednn a fungovn v ekonomick sfYe a vpolitickm ~ivot  vae to, co ke svmu ~ivotu ve spole nosti potYebuje. Nejde vaak jen o osvojen po~adovanch kompetenc (enkulturace), aby jedinec byl jaksi hladce fungujc, nekonfliktn sociln element. Jde hlavn o to, aby se jedinec stal samostatnou osobou, kter bude kompetence realizovat tvor m, sob vlastnm, individulnm zposobem. Jako individuum se jedinec stv lovkem tm, ~e vrostnm do mezilidskch vztaho si postupn stle vce uvdomuje sv  j . Jde o utvYen jeho sebeobrazu na zklad hodnocen osob, kter jedinec pova~uje za vznamn. Od toho se odvj jeho sebecta. Postupn si buduje pYedstavu o svch zmrech, ~ivotnch clech a plnech - sebekoncepci. VytvY si pYedstavy o svch mo~nostech  aspiracch. VytvY si kriteria posuzovnm sebe, objekto okolnho svta a tak vztaho, do kterch vstupuje i kter zaujmaj jin lid  normy, hodnoty, svdom. Psychika jedince se pak dle hloubji vnitYn sjednocuje (integruje) podle hodnot, kter si jedinec osvojil a kter pro~v ve vztazch kostatnm lenom spole nosti hlavn ktm nejbli~am. Znamen to, ~e osoba jedince (se svm potencilem vloh) se stv osobnost  vnitYn uspoYdanm a sjednocenm celkem (integrovanm), kter je ve vzjemninterakci sprostYedm. (5) Clem socializace je adaptovan, vyspl osobnost jedince. AutoYi zabvajc se problematikou osobnosti hovoY tak o zral osobnosti. Podle Xez e (6) m zral osobnost tyto vlastnosti: pYimYen vnmn skute nosti schopnost sprvnho sebehodnocen a sebepoznn vdom identity (vm km jsem, km chci bt, vdom smyslu mho ~ivota) schopnost sebeovldn a seberegulace sebecta a sebeakceptace (pYijet sebe sama i se svmi problmy a negativnmi vlastnostmi bez sn~en sebecty) schopnost uskute nit sv zmry, kter pova~uji za sprvn autonomie (vnitYn samostatnost, nezvislost, mt svoj vlastn nzor) integrace (bt vnitYn sjednocen podle centrlnch hodnot,kter dvaj smysl mmu ~ivotu, kterch se nevzdvm, kter jsou t~iatm osobnosti, mho J, znich~ m vidn svta a jednn vychz a knim~ ve svm celku smYuje ) odolnost vo i stresu aktivn pYizposoben Dala autoYi zdorazHuj jako rysy zral osobnosti (7) : pYechod od parazitn zvislosti knezvislosti a schopnosti pYejmat zodpovdnost produktivnost ~ivota jedince (tvorba hodnot) vymann se zpocitu mncennosti, egocentrismu, hostility (nepYtelstv) a rivalitnch postojo vytvoYen idelo hodnotov orientace a svdom vtvoYen zjmu o ~ivot jinch lid pocit reality a schopnost tvoYiv adaptace na sociln podmnky existence 2. Romsk identita 2.1. Identita osobnosti Dole~itm kolem vchovy je pomoc mladm lidem pYi budovn jejich identity. Identita je vnitYn stlost, kter vyplv zvdom km jsem. Toto vdom se pro~v na tYech rovnch: 1. Na rovn intrapersonln (osobn) je to vdom toho, kdo jem ve vztahu ksob sammu. Vyplv zodpovdi na otzku, jak jsem vrn vlastnmu ~ivotnmu pYesvd en, pYijatm hodnotm, jak jsem odpovdn sob sammu. 2. Na rovni interpersonln , je to odpov na otzku, kdo jsem ve vztahu kdruhm. Je to vdom o chovn, kter ode mne o ekvaj druz (sociln role - rodi ,matka,bratr, sestra, ~k, u eH , len pracovnho kolektivu, atd.) vdan spole nosti (nrodnosti, etnick skupin). 3.Na rovn sociln je to vdom pYsluanost jedince k sociln (etnick) skupin. Je to odpov na otzku kdo jsem jako len sociln (etnick) skupiny, do jak sociln skupiny patYm narozenm , nebo volbou. P. X an hovoY o identit jako o stYednm osobn uspoYdvajcm faktoru zral osobnosti. Dle o n uvd :  Osobn identita se vyvj ve vzjemn interakci jednotlivce sjeho socilnm okolm& .Osobn identitu, skldajc se zrealistickho sebehodnocen, souboru kladnch postojo ksob sammu a sebeprojektu zalo~enmu na souboru kladnch sociokulturnch hodnot, mo~eme pova~ovat za zkladn oporu osobnosti. Naopak, nerealistick , zmaten nebo rozporupln sebeobraz, ambivalentn (nevyhrann, obojak) postoje ke svmu J a pYijet problematickch nebo dokonce antisocilnch hodnot znamen pro danho jednotlivce apatnou prognzu .(8) Jestli~e jsou procesy socializace takto naruaeny, jedinec se stv vnitYn nestabilnm a podlh snze sociln patologickm vlivom (viz dle), kter vjeho okol a ve spole nosti posob. 2.2. Situace Romo v esk republice, kter vede knaruaovn jejich identity Romsk etnikum m sv stalet djiny. Vdruh polovin dvactho stolet proalo vznamnmi zmnami, kter maj konkrtn dosledky pro sou asnost. Djiny jsou podrobn popsny vpracch Libora Ne ase, Bartolomje Daniela a dalach autoro. Zposoby ~ivota a promnami ~ivotnho stylu se zabv Eva Davidov. Milena Hbschmannov sleduje zmny voblasti jazyka, ve zposobech komunikace, literatury a vhodnotch Romo. Vevropskm mYtku se tmito problmy zabv Jean Pier Ligeois, djinami Romo pak Angus Fraser. Krom tchto autoro a jejich publikac existuj dala. Zprac vae uvedench autoro vyplv, ~e Romov se na jedn stran astn ~ivota vsou asn modern a postmodern spole nosti a sou asn si, na stran druh, zachovvaj nkter prvky rodov tradi n spole nosti. }ij asto ve mstech odlianm zposobem ne~ ~ili jeho pYedkov vosadch na Slovensku a nebo pYi ko ovn ve svch vozech. Asimila n sttn politikou minulho politickho re~imu doalo k nsilnmu pYeruaen anaruaen jejich tradi nho zposobu ~ivota, , rozbit tradi nch rodovch vazeb, naruaen komunit. Podstatnm dosledkem bylo naruaen systmu pYirozen sociln kontroly, zeslaben innosti sociokulturnch regula nch mechanismo. Doalo knaruaen tradic a tm k padku hodnot, kter byly tradicemi neseny a mly svoj kulturn ekvivalent. Toto oslaben, vykoYenn a podstatn naruaen identity se vaemi socilnmi nsledky se projevilo hlavn u migranto vpromyslovch oblastech severnch ech a Moravy. Etnikum bylo uvr~eno do zvislosti na sociln politice sttu, kter sice takto o etnikum paternalisticky pe oval, ale sou asn jej kontroloval, a zroveH mu znemo~nil, aby jeho pYsluanci byli uznni jako nrod, mli svoji representaci a vypracovali si pYimYen adapta n strategie vnovch ~ivotnch podmnkch. a Dole~itm pramenem, kter podv informace o romsk komunit v esk republice je Zprva o situaci romsk komunity v R vypracovan Ing. Pavlem Bratinkou. (9) Sami Romov vid svou situaci v esk republice velmi negativn. Majoritn spole nost vnmaj jako ohro~ujc a nepYtelskou a vzjemn sou~it spae jako konfliktn. Romsk media pova~uj za hlavn tyto problmy: rasov diskriminace, nezamstnanost, bydlen, existence ghet, problm vysthovvn neplati o, nedostate n sociln zabezpe en, ve vtain podpromrn vzdln Romo. Tyto skute nosti pak maj dopad na ~ivot mladch Romo. Voblasti zdrav jsou to nevhodn stravovac nvyky a zvaen vskyt nkterch infek nch onemocnn. Vzdlvac systm jako celek m malou innost. Na jedn stran ml zde vliv mezi vtainou Romo tradovan nzor, ~e vzdln nem pro praktick ~ivot velkou cenu (i kdy~ tento nzor se u rodi o posouv do polohy:  U itel dvaj naaim dtem nekvalitn vzdln, diskriminuj je u~ pYi pYijmn do akol neoprvnnm zaYazovnm vtainy romsk populace do akol zvlatnch . (10) Mlad Romov si vznam vzdln vce uvdomuj. Na stran druh akola obecn (krom nkolika mlo zkladnch akol, kter maj speciln celodenn programy pro dti zromskch komunit) m malou schopnost  respektovat etnokulturn identitu romskch ~ko , jak uvd M. Hbschmannov. (11) Podpromrn vzdln a nekvalifikovanost vede kvysok nezamstnanost, kter je zeslena pYechodem esk spole nosti na tr~n ekonomiku, po~adavky vysok kvalifikace a ztoho vyplvajcm bytkem manulnch profes. Nezamstnanost rodi o demotivuje dti a mlad Romy kzskn vzdln a kvalifikace pro zskvn prostYedko k~ivotu spole ensky pYijatelnm zposobem. Posiluje postoje spolhn se na sociln dvky, pasivity a nau enho ekn na pomoc sttu. Demoralizujc vliv nezamstnanosti lk kiluzi o pYednosti a efektivnosti parazitnho zposobu ob~ivy a podporuje zapojovn dt do kriminln innosti. Nkter romsk komunity - pYi svm vzniku v promyslovch oblastech po migraci zosad nemly mezi sebou dostatek starach leno etnika, kteY by udr~eli jednak etnickou identitu a s n zroveH potYebnou roveH sociln kontroly. Tradi n vzorce chovn vnovch podmnkch mstskho bydlen selhvaj a mnoz Romov nemaj vsou asnosti vpotYebn mYe vypracovan nov vzorce chovn, ktermi by dovedly integrujcm zposobem zpracovvat nov okolnosti ~ivota, kter vyplvaj jednak ze zmny zposoben migrac a dle znovch politickch ekonomickch a socilnch zmn, ktermi naae spole nost vsou asnosti prochz. Jde napYklad o masivn npor konzumn kultury, kter se projevuje upYednostHovnm pasivnho trven volnho asu, prezentac ~ivotnch vzoro, kter jsou zvelk sti nedosa~iteln, jednak pro svou komer n iluzvnost a tak pro praktickou finan n nedosa~itelnost pro vtainu. Vrazn orientace na konzumn zposob ~ivota pak vede k destrukci tvoYivosti a rozvoje tradi nch hodnot. Ztrta romsk identity a vykoYennost se projevuje tak zva~nm zposobem vrodinn vchov. Tradi n zposob vchovy byl postaven na p i starach sourozenco o mlada a na sociln kontrole pYbuznch. Vchova vedla dti kzskn kompetenc pro umn pYe~t vrmci ~ivotnho zposobu rodinnho pYbuzenstv a vpodmnkch osady i ko ovn. Chlapci se npodobou otce nau ili Yemeslo i hrt na hudebn nstroj, dvky se nau ili starat o domcnost a shnt ob~ivu. Tradi n systm vchovy dobYe fungoval vromsk osad, kde existoval vysok stupeH sociln kontroly, kterou provdli stara pYsluanci etnika. V podmnkch anonymity promyslovch aglomerac selhv. I kdy~ trv snaha nkterch romskch rodin bydlet pohromad a udr~et tak slu aira rodiny, je reln sociln vliv airokho rodinnho spole enstv na vchovu dt a mladch siln oslaben. Situaci komplikuje skute nost, ~e bydlen je asto vtakovch mstech a vtakovm typu zstavby (star domy a byty ni~ach kategori), kter zvyauj pravdpodobnost vskytu sociln patogennch jevo. Vliv  ulice je tak destruk n, ~e rodi e si pYipadaj bezmocn. Rodi e to vid, vad jim to, ale nevd, jak to Yeait. Jejich bezradnost a nerozhodnost je mladmi vnmna. Rodi ovsk vzory chovn jsou zeslabeny a tak jejich autorita. Zkazy a pYkazy rodi o jsou ne inn. Dala komplikace je tak v tom, ~e se Rmov, pYes vaechny nedostatky a problmy sou~it sproblmovmi pYbuznmi, dr~ sv rodiny a pYbuzenstva, kter pro n pYedstavuj relativn jistotu a bezpe  (kter u majoritn spole nosti nenalzaj). T~ko pak opouatj toto prostYed i kdy~ je nkdy zasa~eno sociln patologickmi vlivy (alkoholismus). Dle je to napYklad bezmocnost tradi n rodov autority u olaaskch Romo tvY tvY destruk nmu posoben drogov scny a gamblerstv. Tradi n systm rodinn vchovy tak nepYipravuje dostate n dti na akoln vuku. Stara sourozenci sice dtti pomhaj pYe~t, ale u~ nedovedou na potYebn rovni rozvjet Ye ov dovednosti, sociln nvyky a schopnosti pro u en ve akole (umt odlo~it splnn svho pYn na pozdja dobu, umt se soustYedit, poznvat funkce roznch pYedmto a vztaho mezi nimi, zachzet stu~kou, paprem, knihou). Romsk dti jsou pak stimulovny jinak. Je u nich vynikajcm zposobem rozvinuta sociln inteligence, intuitivn se orientuj vmezilidskch vztazch, ale chyb jim chpn logickch souvislost mezi jevy, kter zvis na rozvoji obecn inteligence. Romsk dti maj pro jej rozvoj vrozen pYedpoklady, ale obecn inteligence nen rodinnou vchovou stimulovna. Jejich myalen je elov praktick. Romsk dti napYklad pYesn vd jak zachzet spenzi, ale je pro ne velmi obt~n sestavit vzor nebo obrzek podle pYedlohy. Negativn okolnosti ~ivota Romo naruauj jejich socializaci a vedou knaruaen a~ destrukci jejich povodn identity . 2.3. Identita romskho etnika a jej naruaenost. 2.3.1. Pozitivn aspekty Jsou ~douc pro rozvoj siln identity, kter integruje osobnost jedince a tm dv tak dobrou prognzu pro jeho vvoj a je pYedpokladem dobr integrace.. Jak vaak P. X an uvd, vsou asnosti pozitivn aspekty rmsk identity pomrn rychle slbnou. 1. Deklarace vlastnho romstv Kromsk nrodnosti se pYi poslednm s tn lidu pYihlsilo 34 tisc zpYibli~n 250 tisc, kteY ~ij v esk republice. Je to vsledek posoben vce faktoro, kter vedou kpYn nebt Romem, opustit nrod, nesdlet jeho osud. To se tak projevuje vYdkm pou~vn romskho jazyka,ve vyaam statutu smaench man~elstv a ve snahch zmnit svoj zevnjaek. 2. Etnick solidarity a vdom nrodn jednoty Proto~e princip rodovho uspoYdn vromskm nrod m stle svou slu a posob vlivy kastovnho smalen, je velmi obt~n komunikace mezi rody a volba politick reprezentace . PYes tyto obt~e snahy o porozumn a spole n postup neustvaj. 3. Jazyk a literatura Kles pou~vn a znalost romskho jazyka, romatina jako nstroj ka~dodenn komunikace se vytrc i zrodinnho ~ivota. Existuj snahy naaich pYednch romisto udr~et a rozvjet roveH romskho jazyka vytvYenm u ebnic, vukou romskho jazyka na vysokch akolch na katedrch romistiky, poYdnm literrnch sout~, kter objevuj a podporuj literrn talenty. Dle Romov vydvaj romsk asopis sromskmi texty. Je tak vydvna krsn literatura. Velmi nadjn je projekt Debatnho klubu Karla Poppera, kter rozvjenm komunikativnch dovednosti astnko rozvj jejich schopnosti vyjdYit sv nzory a obhjit je. 4. Tradi n zposob ~ivota Rodov pospolitost, specifick sociln struktura se silnmi socilnmi pouty rodinnmi klany, autonomnmi komunitami, kter se vyzna ovaly solidaritou a pohostinnost, je naruaena migrac. Vtch lokalitch ( esk Krumlov), kam po 2. svtov vlce migrovaly rodov skupiny ze Slovenskch osad jako celek v etn starach leno komunit, si Romov vce ne~ jinde zachovali sv tradice, neboe prv stara lenov bdli nad jejich udr~ovnm. Tyto skupiny se tak snze integrovaly do mstnch socilnch a hospodYskch struktur a naaly nekonfliktn zposoby sou~it smajoritn spole nost. (13) Tyto skupiny samy udr~ovaly svou roveH ~ivota a nepustily mezi sebe ty migrujc Romy, kteY tuto roveH naruaovali. Naproti tomu v tch lokalitch, kam pYichzeli mlad Romov za prac (Ostravsko, Severn echy) bez starach leno komunit udr~ujcch pozitivn hodnoty romskho zposobu ~ivota, asto nastvalo jejich vykoYenn zrodovch tradic. Snaha Romo se vyrovnat majoritnmu obyvatelstvu vedla na k matriln hodnotov orientaci sdorazem na konzumn rysy ~ivota. Kulturn rozvoj smYoval do rozvoje materiln roviny ~ivota. Pro tradi n Yemesla vtchto podmnkch se nenaalo a nenachz uplatnn vtakovm mYtku, aby to mohlo bt ekonomicky vznamn. Konzumn pYstup k~ivotu se vsou asnosti projevuje tak tm, ~e vmnoha rodinch je lenem domcnosti televize, kter bv puatna dlouhou dobu a podstatn naruauje rodinnou komunikaci, vzjemn sdlen a ni  romskou kulturu, jazyk a rodinnou pospolitost. Romat vyprav i (zda vobec jeat jsou), kteY vyprvnm pohdek romskou jazykovou kulturu a sn spojenou rodinnou pospolitost vytvYeli, maj dost malou aanci vzhledem kbrakovm, ale o to lkavjam poYadom nkterch televiznch stanic. Podobnou destruk n roli hraje video. Romov vtchto lokalitch, kter se vyzna ovaly byty ni~ach kategori, kam se koncentruj osoby, kter maj sociln problmy, spae vytvYeli mstsk gheta se vaemi omezujcmi a ohro~ujcmi dosledky pro rozvoj jejich a rozvoj jejich dt (kriminalita, zneu~vn drog, zakolctv). Tak sou~it smajoritou pYinaelo vce problmo. Daleko vce se vyskytuj vromskch komunitch jevy, kter byly dYve nemysliteln, jako prostituce a mnohem vta vskyt dt vdtskch domovech. Jsou to dti, o kter se jejich rodi e nechtj nebo nemohou starat. Naruaovna je tak man~elsk vrnost, rodinn ~ivot a vchova dt. 5. Romsk muziklnost. P.X an uvd, ~e pYstup romskch kapel kmdim je velmi omezen tak zdovodo etnocentrismu majority. I u Romo kles aktivn spontnn provozovn hudby vlivem pasvnho poslechu populrn hudby a jeho snadn dostupnosti. PYes tuto ohro~ujc realitu, je zde velk mo~nost hudebnost podporovat a rozvjet. Je pravdou, ~e vznik mnoho romskch kapel, kter hraj popovou muziku, kter je sice dobr na zbavy, ale nem takovou hloubku jako hudba tradi n. PYesto existuj kapely, kter netradi nm zposobem rozvjej nejlepa hudebn romsk tradice a pYesahuj umlecky komer n oblast. Pravdpodobn to vaak zostane menainov i kdy~ zajmav a hodnotn hudebn ~nr. Hudba je stle u Romo ~iv zle~itost a je jednm zetnoidentifika nch znako. Hudbou se dostvme kjejich srdcm. 6. Povdom vlastnch tradic, znalost nrodn historie a hrdost na ni. Jak X an poukazuje, je to velmi dole~it prvek nrodn identity. Je to ale historie pohnut, pln pronsledovn a utrpen. Na druh stran je obdivuhodn v tom, ~e si Romov dovedli zachovat mnoho ze svho indickho ddictv a ~e se neztratili vdjinch.. Mnoz romat odbornci i u itel se zasazuj o to, aby romsk dti byly seznmeny shistori svho nroda. Je mo~no nalzt vzna n romsk osobnosti. Stmto silm je tYeba spolupracovat. Je tYeba dti a mlad lidi prakticky u it jak obstt vsou asnch podmnkch tm, ~e jim vytvYme pYle~itosti kdosa~en spchu, klademe na n pYimYen nroky, jsme dosledn, emo n je podporujeme a doprovzme vt~kostech a nespach. Dbme, aby dti doshly spchu estnm zposobem. Podporujeme jejich tvoYivost, vkonnost, odvahu, odpovdnost a sluanost a vneposledn Yad vytrvalost& ZamYujeme se na osobnosti, kter dovedou pozitivn strhnout sv vrstevnky kdobrm aktivitm a dvme jim prostor k innosti a podporu vproblmech. Zd se to mo~n utopick , ale tyto zkuaenosti existuj. 7. Duchovn identita. PhDr. Vlado Olh Yk , ~e Romov ztratili sv nbo~enstv, kdy~ opustili Indii. Podle Dr. Mileny Hbschmannov zostal hinduismus zakdovn vjejich zvycch. Vyskytuj se rozn povre n prvky a praktiky. PYi sv pouti pYebrali nbo~enstv tch zem, ktermi prochzeli. Romov v eskch zemch pochzej hlavn ze Slovenska a jsou pYev~n Ymskmi katolky. Vtainou vY, ale jejich pojet vry je svrzn, do kostela jdou hlavn se kYtem a spohYbem, nkdy se svatbou. Pravidelnch bohoslu~eb se jich z astHuje pomrn velmi mlo. Svm svdectvm ukazujeme na zdroj duchovnch hodnot, ze kterho vychzej naae vztahy, kter snmi pro~vaj a zakouaej. 8. Antropologick rysy Fyzick vzhled je pozitivnm aspektem romsk identity. Jak P. X an pae, je mezi nimi velk variabilita vodstnu barvy pleti (je nejnpadnja). Mnoz lid nerozliauj fyzick znaky a zposob ~ivota, nesprvn generalizuj, co~ mo~e bt pro Romy ohro~ujc nebo diskriminujc. Jde o to, jak pomhat vutvYen zdravho sebevdom, kter je schopno pYijmout sama sebe i stm, co je problematick a odmtan majoritou a mt odvahu zvldnout problmy spojen svnjam vzhledem. Vst mlad lidi ktomu, ~e zevnjaek je sice dole~it st osobnho projevu a sebeprezentace, ale ne ta nejpodstatnja. Tou jsou schopnosti, spolehlivost, sluanost a estnost. 2.3.2. Negativn aspekty romsk identity. Tyto aspekty naruauj pYijet a rost siln osobn identity. Naruauj realistick sebehodnocen, vytvYen kladnch postojo ksob sammu a deformuj vytvYen projektu vlastnho ~ivota, proto~e neposkytuj kladn sociokulturn hodnoty, ale naopak hodnoty negativn. span prognza takovho jedince je problematick, jeho socializace a integrace je ohro~ena. Tm, jak pozitivn aspekty romsk identity slbnou, vystupuj do popYed ty aspekty, kter vychzej znegativnch zkuaenost Romo spYsluanky majority Jsou to: dlouhodob persekuce, sou asn diskriminace, pohrdn, protiromsk pYedsudky, ob ansk nsil. PYsluanci majority, ste n na zklad svch zkuaenost, ale tak vlivem pYejatch pYedsudko, vnmaj Romy jako: socin odpudiv lidi, kterm se ned vYit, kteY maj sklony knsil a krde~m, kteY jsou nespolehliv, obt~n pochopiteln, ln, nevzdlan, hlu n, zanedban. Tento stereotyp je Romom vnucovn tm, jak se knim pYsluanci majority chovaj. Podle P. X ana:  Jejich identita se pak vyvj vprocesu vyrovnvn se stmto mocnm streotypem, kter odmtaj, ale tak z sti nevdom pYijmaj  . 1.  My obti tch zlch ( Identita obti ) Tento aspekt romskho sebeobrazu je reln a vychz ze z~itko diskriminace, tlaku a nsil . X an poukazuje oprvnn na nebezpe nost posilovn tohoto aspektu identity, kter vede kprohlubovn pocitu kYivdy a nslednm postojom touhy po pomst, vzdoru proti autoritm a Yadom a uzavrn se do mentlnho ghetta. Paradoxn tento obraz sebe posiluj ti pYtel Rmo, kteY maj tendenci se jim neustle omlouvat za spchan pYkoY. 2.  My, co chceme, aby ns nechali bt ( Identita izolacionismu) Je otzkou do jak mry je mo~n, aby Rmov ~ili po svm v majoritn spole nosti, kter je zalo~ena na tom, ~e ob an pravideln pracuj, poslaj dti do akol a plat dan, kdy~ pYevldajc charakteristiky ~ivota vtainy Rmo, jak uvd X an, jsou: omezen gramotnost, omezen znalost eatiny, zvyk utrcet penze okam~it, voln denn i no n re~im, nedbal postoj kdochzce dt do akoly a kvtain druho systematickho sil. Je tak otzkou, zda je mo~n stmito rysy ~t vjaksi symbize vedle naa spole nosti (jako se ~ilo na Slovensku vosadch). Dala kl ovou otzkou je, zda vae uveden rysy jsou typickmi znaky romskho etnika, tedy n m, co je podstatou romsk identity a nebo jsou to naopak nedostatky, kter pozitivn tradice a identitu zsadn do budoucna ohro~uj a jsou pro dala vvoj rmskho etnika vsou asn esk majoritn spole nost, kter smYuje do Evropy, fatln. 3.  My, co jim to uk~eme (Identita konfrontace) X an poukazuje na v~nou mo~nost  palestinizace rmsk otzky, kdy radiklov budou na rasistick nsil ze strany majority odpovdat tak nsilm, kter nerozliauje vinky a obti. Sm jsem byl pYekvapen vjak mYe se rasistick postoje vyskytovaly u rmskch dt, kter jsem u il. 4.  Gad~ov maj pravdu, jsme jen na obt~ (Identita skrytho sebeopovr~en) X an pYipomn dole~itou skute nost, ~e  & psychologov ji~ dvno objevili tendenci opovrhovanch minorit (rasovch, etnickch, nbo~enskch, i jinch) pYevzt negativn obraz, kter si o nich udlala majorita. Tak se vytvY jaksi kolektivn komplex mncennosti. Je nepravdpodobn, ~e by Romov byli vjimkou ztohoto pravidla. Sebeopovr~en spojen se sebenenvist se snadno promt zrmskho  my na ostatn sextrmn destruktivnmi nsledky . 2.3.3. Romsk jedinec na kYi~ovatce identit PYi vchov lovka je velmi dole~it otzka nalzn a rozvoje identity. Vdospvn se ka~d za ne v~nji ptt sama sebe, km m bt. Je velmi dole~it aby mlad lovk naael pozitivn inspiraci, vzor, kter je reln pro jeho osobu a pYitom dostate n motivujc. Nenalz-li pozitivn vzor, vznik reln nebezpe , ~e jeho ~ivot vtouze po intenzivnch z~itcch bude orientovn podle vzoro negativnch. U Rmo tato otzka nabv zvlatnho vznamu. Identita osobn je spojena tak sidentitou etnickou. Mlad Rom (Romka) od ranho dtstv zakoua t~kosti, kter jsou spojeny stm, ~e lid b~n nerozliauj tlesn znaky (barva pleti) od zposobu ~ivota.Pro jeho (jej) tlesn znaky mu (j) pYsluanci majority pYisuzuj rysy ~ivotnho stylu a vlastnosti celho etnika, zvlat ty, kter lenov majoritn spole nost posuzuj jako negativn. On (ona) ct, ~e jej (ji) tak vnmaj a ~e se tak podle toho knmu (k n) tak chovaj. Mlad Rmov se opakovan pYesvd uj, ~e vtaina pYsluanko majority nerozliauje mezi Romy podle osobnch vlastnost a kvalit, ale ~e vaechny Romy  hzej do jednoho pytle . Ze strany pYsluanko majority pocieuj nedovru a odmtn. Stupnice odmtn je velmi airok: od pYidr~ovn si kabelek spolucestujcch vdopravnch prostYedcch po nastoupen Roma, pYes nepYijet do prce, nedovru vpracovnm kolektivu a obt~nost vydobt si uznn, a~ po fyzick bezdovodn napaden. Dle mlad Rmov postupn objevuj, ~e tak mezi nimi samotnmi je mnoho problmo, a ~e samotn etnicita, kter se projevuje v konkrtnm zposobu ~ivota, je naruaen obt~nost a bezvchodnost ~ivotn situace, kter se nebezpe n pYibli~uje socilnmu propadu. Vyplv jednak zpostojo pYsluanko majority, ale tak zpostojo a chovn Romo samotnch. Tento objev naruaenosti etnicity, pokud si jej pYsluank minority kriticky pYipust, mo~e vst kotYesen identity osobn. Je pak postaven pYed otzku, jak se m se svoj etnicitou, kter vyvolv odmtn a nepYijet majoritou, vyrovnat. Bu tm, ~e ji tak za ne odmtat a programov se bude chtt asimilovat se svtem blch (viz zeslabujc se pozitivn aspekty romsk identity). Nebo tm, ~e na odmtnut bude reagovat agres (viz negativn aspekty romsk identity). Toto jednn mo~e bt jak vdom, tak intuitivn. Tyto zposoby odmtn vlastn etnick identity vaak naruauj osobn identitu a zeslabuj integritu osobnosti a znamenaj negativn prognzu. (14) Jin Yeaen, kter naopak posiluje integritu osobnosti, spo v v pYijet jak jejch negativnch strnek, kter vyvolvaj obrann postoje majority, tak i vdom objevovn a rozvjen toho, co je na romsk etnicit pozitivn lidsk, siln, pravdiv, dobr a krsn. Na druh stran je stejn dole~it, aby osvojit si pozitivn hodnoty a kompetence (vzdln, zskn kulturnho kapitlu  osvojen zposobo komunikace u~vanho majoritou), kter jsou pro ~ivot vmajoritn spole nosti nutn. Hodnoty jeho etnicity budou sdliteln, komunikovateln, budou-li pro majoritu srozumiteln a budou-li ve shod s kladnmi sociokulturnmi hodnotami, kter se odvjej od takovch zkladnch hodnot jakmi jsou svoboda, spravedlnost, solidarita a lidsk prva. Tento problm je vyjdYen dle pojmem duln identita. Problm zskn identity nekon  jen osvojenm pozitivnch sociokulturnch hodnot a schopnost komunikovat. SmYuje hloubji kzskn schopnosti sebereflexe a kritickho rozliaen jakm smrem v podmnkch majoritn spole nosti vlastn identitu rozvjet. 3. Vztahy mezi majoritou a minoritou 3.1. Modely vztaho mezi majoritou a minoritou Romov ~ij vur itm vztahu kmajoritn spole nost. Existuj rozn modely tohoto vztahu. Prvn model, asimila n, je dn pYstupem esk majoritn spole nosti od 50. do konce 80. let 20. stolet, kter se d vyjdYit slovy:  pojte ~t snmi   podle toho jak to vidme my (majorita) a  podle toho, jak vm to pYedepaem . Nsiln a administrativn pokusy o toto Yeaen se vaak ukzaly (u~ za panovn Marie Terezie), a~ na nepatrn vjimky, jako mlo span. Dokonce, jak uvd T. Haiaman, dochz kparadoxu: Evropa, vkter Romov ~ij zpravidla podle modelu  ~t vedle sebe (tato segrega n forma  ko ovn a osady - existovala vlastn po celou dobu pYtomnosti Romo vEvrop v etn svch dsivch podob pronsledovn a vyhlazovn), kritizuje formu blzkho sou~it v esk republice. Sami jsme svdky jak blzk nucen sou~it snze vytvY podmnky pro vznik rasistickch postojo a projevo chovn. TYet model je charakterizovn vzvou:  kdybyste chtli ~t snmi, pomo~eme vm . Je to model vyrovnvn pYle~itost. Tento model je integra n. Ji~ od 60. a 70. let, jak uvd P. Baraa, je ve vztahu majority a minorit rozvjena teorie integrace. Je postavena na odmtnut segregace (vylou en ze spole nosti). Jejm hodnotovm jdrem jsou idely svobody, rovnosti a solidarity. Rozliauj se tYi roviny integrace: kulturn, sociln ekonomickou a ob ansko politickou. Vchova a vzdln patY do roviny kulturn, i kdy~ svmi dosledky zasahuje ob dala roviny. Teoreticky se na rovin kulturn se rozliauje asimila n integrace, kter probh tehdy, opust li menaina hodnoty a zvyky, kter ji odliaovaly, a rozpust se zcela ve vtainov spole nosti. (16) Druhm typem vztaho je tzv. tavic tyglk (melting pot). Tento vztah nastv, pokud menaina splyne scelkem, ale zroveH jej obohat o jist sv rysy. Ve sv dob to byl jeden proud americkho nrodnho sebevdom. Dnes se ukazuje, ~e tato pYedstava je klamn, proto~e celek je v~dy ur ovn majoritou, vpYpad USA anglosaskou kulturou blch Ameri ano. A~ do 40. let vtaina hlasatelo tavcho tyglku vylu ovala ernochy, Indiny, Asiaty. Teprve aok znacismu donutil Ameri any revidovat samozYejm pYedpoklad bl nadYazenosti. Rozpad kolonilnch Ya pYispl kaktivizaci barevnch Ameri ano za rovnost ob anskch prv a pYle~itost. Posilovn rasov soudr~nosti mlo vliv na vzrost etnickho vdom u jihoevropskch a vchodoevropskch imigranto. Doraz na individuln rovn prva a pYle~itost ~en, ernocho, hispnco apod. byl doplnn a vystYdn dorazem na veYejn uznn zvlatnch kulturnch identit tchto skupin. Rozvoj podpory plurality skupinovch kulturnch identit v 60. letech mohl navzat na intelektuln proud, kter formuloval idel kulturnho pluralismu. (17) Kulturn pluralistick integrace je charakteristick tm, ~e menaina si zachov svou kulturn odlianost a soudr~nost, avaak politicky a ekonomicky je pevn vsazena do okoln spole nosti Spole nost veYejn uznv (respektuje) skupinov (etnick) diference. Multikulturalismus pak tuto kulturn skupinovou mnohost podporuje. Tato mnohost kulturn diferencovanch skupin se pova~uje na ~douc a politicky prosazovan konstitutivn rys dan spole nosti (kanadsk a australsk oficiln politika vposlednch desetiletch). Jdrem multikulturn integrace je budovn tzv. duln identity. To znamen, ~e politick identita (pYsluanost kob ansk spole nost, zapojen do politickho ~ivota, zastoupen vpolitickm systmu) je doplnna veYejnm uznnm identity kulturn (pYsluanost ketnick, nrodn skupin). 3.2. Koncept duln identity aplikovan na romskou komunitu v esk republice Vzhledem kRomom to prakticky znamen, ~e jsou ob any esk republiky se vaemi prvy a povinnostmi a zroveH je veYejn uznna jejich romsk etnicita. Jak uvd P.Baraa veYejn uznn v praxi znamen napYklad rozaYen u ebnch osnov na zkladnch a stYednch akolch tak, aby romsk djiny a kultura byly zahrnuty do vkladu djin a kultury eskho politickho nroda. VpYpad akol svyaam procentem romskch ~ko jsou nezbytn nepovinn kursy romskho jazyka a kultury. SamozYejmost by mla bt veYejn podpora rozvoje romskch kulturnch instituc. P. Baraa jde jeat dl a uvd:  & Mlo by se uva~ovat o zmn sttnch symbolo a svtko tak, aby zahrnovalo odkaz na Romy - pro  napYklad nevymnit jednoho ze dvou eskch lvo na sttnm znaku za romsk kolo? J osobn vidm tuto polohu veYejnho uznn jako velmi citlivou. Domnvm se, ~e stereotyp Romo jako celku nenvsou asnosti eskou veYejnosti jako celkem pYijmn do t mry pozitivn, ~e by tento krok byl provediteln. PYesto pova~uji za nutn klst si takov otzky a odpovdat na n. Nejen pro to, ~e je zYejm budeme muset Yeait, ale tak proto, ~e jsou vbornm testem naa otevYenosti a stability naa identity a pYipravenosti Yeait problmy vcn. Jak dle uvd P. Baraa, tento problm veYejnho uznn etnick identity menain nazna uje, ~e rozvoj duln identity nen jen problmem Romo, ale tak echo:  & span kulturn pluralismus i multikulturalismus bude vy~adovat promnu eskho nrodnho vdom smrem kodliaen obecnho ob anskho eastv sdlenho sRomy a dalami menainami od zvlatnho etnickho eastv, romstv a dalach dl ch kulturn skupinovch pYsluanost. Uvolnn symbolickho prostoru pro Romy vrmci esk politick identity tedy pYedpokld rozvoj eastv samotnho na universlnja rovinu ob ansk identifikace na stran jedn a jej partikulrn rovinu etnickou, mstn i kulturn na stran druh . Vkonceptu duln identity se spojuje pYsluanost k eskmu ob anskmu nrodu spYsluanost kromsk nrodnostn skupin. Cestou ktomu je, jak uvd J. Balvn, na jedn stran pstovn zkladnch identifika nch faktoro typickch pro nrodnost Romo: jazyk, kultura, historie, svbytn filosofie a etika, tradi n schopnosti a dovednosti (rozvoje identity kulturn). Na druh stran je to osvojovn kultury majority (pYedpoklad rozvoje identity politick) jako osvd enho prostYedku uplatnn ve spole enskm ~ivot a modernm pracovnm procesu, ale nikoliv jako kultury dominantn nadYzen asimila n. J Balvn jeat uvd tYet bod: pstovn kultury nadnrodn, jako schopnosti rovnoprvn komunikace mezi kulturami roznch nrodo, nrodnost, etnik. (18) Domnvm se, ~e je to ji~ zahrnuto vpojmu osvojovn kultury majority, kter m bt ne asimila n ale otevYen, jej~ prvn a politick systm vychz zidelo svobody, spravedlnosti a solidarity a je vsouladu slidskmi prvy. Problm vidm vtom, do jak mry esk majoritn spole nost tyto idely naplHuje vkonkrtnm politickm, socilnm, ekonomickm a kulturnm ~ivot, do jak mry se reln vytvY prostor, aby Romov se nectili vylou eni zoblasti politick, ekonomick a kulturn. Sou asn realita ukazuje spae na realitu vylou en. Podrobn tuto situaci analyzuje P. Baraa vknize Politick teorie multikulturalismu na str 273 - 285. Dalam dole~itm materilem je Zprva o stavu romsk komunity v esk republice a opatYen vldy pomhajc jej integraci ve spole nosti poslance P. Bratinky. J Balvn hovoY o osvojovn kultury majority jako osvd enho prostYedku uplatnn se. Stt m vytvYet takov strukturln podmnky, aby uplatnn bylo mo~n. P.Baraa vymezuje program multikulturn integrace takto :  Na rovin kulturn (program) vy~aduje spojit uznn a podporu romsk etnick identity s kulturn citlivm zapojenm Romo do eskho vchovn vzdlvacho systmu. Na rovin sociln-ekonomick m jt o co nejvta vyrovnn ~ivotnch pYle~itost Romo. Na rovin politick pak o akomodaci zalo~enou na zohledHovn romsk menainy ve sttn sprv a procesech politick participace a representace. Uvdm podrobnji se opatYen, o kterch se rozepisuje P. Baraa voblasti kulturn:  Pod druh nesporn prvo menainy a povinnosti vtainy spadaj opatYen zvaen p e vpYedakoln vchov Romo, zavdn a rozaiYovn pYpravnch tYd, ustavovn pedagogickch asistento, zvyaovn po tu romskch u itelo, hledn prostYedko vuky uzposobench kultuYe romskch dt. To nejsou ~dn preferen n opatYen zvhodHujc jednu skupinu (a je tedy chybn je paualn zaYazovat pod  afirmativn akci ), ale zposoby zajiatn zkladnch jazykov-kulturnch podmnek ob ansko-politick a sociln- ekonomick integrace - tj. podmnek rovnch prv a rovnch pYle~itost, kter spole nost dlu~ vaem dtem pochzejcch zvylou ench skupin& PYi jejich formulaci se sta  opYt o mezinrodn standardy prv nrodnostnch menain&  (19) Na druh stran jde tak o to, aby Romov nabzen aance dovedli pevn uchopit. Aby se pak dovedli uplatnit a vydobt si takov uznn, ~e napYklad pYijet jejich kulturnch symbolo do sttnch symbolo eskho sttu, bude pro majoritn eskou veYejnost mo~n . 3.3. Rozdly v~ivotnm stylu majority a minority Jean-Pierre Ligeois srovnv rysy romskho zposobu ~ivota a zposobu ~ivota modern majoritn spole nosti. Nejprve hovoY o silnch strnkch romsk kultury: kolektivn ~ivot, posvtnost pYbuzenskch vztaho, vznam rodiny, ka~dodenn zajiaeovn nezajiatnho hospodaYen, fuaky, ~ivot pro pYtomnost, ko ovnictv, kter sice u ns ve sv klasick podob, bylo likvidovno, ale zskv podoby nov (cestovn, migrace do zahrani ), ~ivot vdiaspoYe v (rozptlen a sou asn ve vzjemn komunikaci), roznorodost dialekto, solidarita. Jsou to prvky, kter dvaj slu lenom tto kultury, kteY chtj mt ast na spole nm ~ivot, i kdy~ jsou rozdln. (20) Jakmile se vaak nachzej ve spole nost, kter je chce asimilovat, nhle to, co bylo jejich silnou strnkou, se stv slabost, proto~e majoritn obyvatelstvo pYedstavuje vlastnosti opa n: msto kolektivismu - individualismus msto ka~dodennho hospodaYen a fuaek - kapitalizaci msto ~ivota pro pYtomnost - plnovn msto ko ovnictv - usedl ~ivot msto roznorodosti - uniformita msto solidarity - sout~ivost msto svobody - zvislost Toto srovnn vyvolv celou Yadu otzek: 1.Jestli~e charakteristick vlastnosti pYsluanko majoritn spole nosti jsou vlastnosti opa n ne~ u pYsluanko romsk minority, jak bude dala osud Romo? Aby Romov obstli vprostYed majority, nebudou nuceni sami sebe pYizposobit do t mry, ~e tm ztrat svoji etnickou identitu vsou asnm globlnm svt, kter je utvYen spotYebn majoritn kulturou? 2. Mo~eme se, ale tak ptt takto: Pro  maj pYsluanci majority takov vlastnosti? Nejsou to vlastnosti nezbytn pro ~ivot ve spole nosti, kter se nachz hlavn vpromyslovch zemch Evropy a Ameriky? Jak ovlivHovaly historick zmny zposob ~ivota a osobnost vtchto zemch? Musme se ale pYitom tak ptt: Existuje njak vchodisko pro Romy? 4. Stanoven clo vchovy DYve ne~ budeme hledat, na kter vlastnosti se zamYit, pYipomeHme si, ~e jdrem multikulturn integrace je budovn duln integrity. Vedle veYejnho uznn romsk etnick identity jde na druh stran ze strany sttu o vytvYen rovnch pYle~itost vsociln ekonomick oblasti a voblasti politick reprezentace. Aby to bylo reln, je nutn si osvojit kulturu majority jako prostYedku uplatnn se zapojenm Romo do eskho vchovn vzdlvacho systmu. (21) Je realitou, ~e romsk dti nejsou ve akole moc span. E. `otolov (22) uvd hlavn pY iny akoln nespanosti: odlian jazykov vvoj odlian kvalita plnn funkce rodinn vchovy u nkterch Romo nedocenn vznamu vzdln nedostate n pYprava na akolu ni~a informovanost sti dt vyplvajc ze sociln izolovanosti mnohch rodin nedostate n pYipravenost u itelo pro prci sminoritami Tak vnaa prci se tyto skute nosti budou projevovat. Je tYeba bt v kontaktu srodi i dt (jde o mlada sourozence naaich nvatvnko, respektive jde o budouc nvatvnky naaich stYedisek a center) a podporovat rodi e vsil, aby jejich dti byly na akolu co nejlpe pYipraveny. ZYizuj se mateYsk akolky a pYpravn tYdy, kter maj vstup romskch dt usnadnit. Podle J. ~kov je rodinn vchova vedena jinm zposobem. Je zamYena na pYe~it dtte a rozvj sociln inteligenci. Je svYovna staram sourozencom. Je dole~it ovlivHovat, motivovat romsk maminky, aby se nau ily dtti vnovat stlou pozornost, aby snm hovoYily, vyprvly mu pYbhy, pohdky, kupovaly mu hra ky a hrly si snimi, aby u ily dti poznvat funkce roznch pYedmto a vztaho mezi nimi, aby je u ily soustYedit se na njakou innost. To vae je pYprava na u en ve akoln situaci. (23) Stt mo~e vrmci rozvoje duln identity vytvoYit podmnky rovnch pYle~itost pro Romy. Vchovou mo~e doj ke sni~ovn vlivu pYedsudko, ke zmn stereotypu vnmn Romo leny majoritn spole nosti, mo~e vzrostat vta otevYenost vo i Romom. PYesto je nejdole~itja, jak sami Romov pevn uchop sprvn pYle~itosti a jak je dothnou do spanho konce. Znovu pYipomnm, ~e nezbytnm prostYedkem je vzdln. Ani to vaak nesta , nem li lovk odhodln a odvahu se do pYle~itosti (problmu)  zakousnout . Vnaa vchovn prci se ale setkvme stm, ~e sice vytvYme pYle~itosti (nabdky krou~ko, roznch aktivit), ale vidme, ~e dti a mlad se sice na za tku pYihls, ale pak nevytrvaj. PYle~itost jakoby  zahod . Nar~me na odlianou mentalitu. To co zde dle uvedu vyplv zm dlouhodob zkuaenosti. VliteratuYe podobn postYehy uvd P. Pekrek ve sv studii Romov mezi nmi.(24) Romov si sebou nesou vzorce chovn, kter byly utvYeny dlouhodobou historickou zkuaenost. Je to zkuaenost krtkodobho pYijet, pak rozn krutho pronsledovn. Dle je to zkuaenost ~ivota na okraji spole nosti sice vur it symbize smajoritn spole nost, ale pYece jenom vizolaci. Je to zkuaenost ~ivota vnejistot, kdy jedinou jistotou je rodina, rod a absolutn o ekvanou jistotou je matka. Domnvm se, ~e odtud pak vyplvaj nkter rysy Romo se ktermi jsem se setkal: - Je- li ~ivot nejist, nem ceny plnovat. - Problmu je tYeba se pokud mo~no vyhnout, neYeait jej ani tak silou, jako spae chytrost. - Je dole~it nebt naivn, ale zostat ve stYehu. - Je tYeba bt pYipraven okam~it utci. - }ivot je tYeba brt tak jak je. - Je tYeba okam~it vyu~t pYle~itosti kzskn vhod, kter se nabz. - Je moudr neYkat gad~ovi pravdu - je mocn, mo~e toho zneu~t a ty se spravedlnosti nedovola (tob nikdo vYit nebude, proto~e jsi Rom). Tak mu pYmo neodporuj, kvni na to, co chce slyaet. To, co se navrhne, nelze pokldat za jist. To co se dohodne jeat neznamen, ~e to tak bude. Je nutn znt pYezdvky a kryc mechanismy. Je tYeba dr~et solidaritu spYsluanky rodiny, hlavn vnesnzch. Rodina je jedinou jistotou. Je tYeba chrnit est matky. }ivot a mentalita Romo se zajist zdaleka neredukuje na tyto postYehy. Tyto postYehy uvdm proto, ~e pYi jejich neznalosti dochz ve vchovnm kontaktu ke zklamn a hoYkosti. PYi vchovn prci se nm mo~e stt, ~e se budeme njakm jednnm ctit podvedeni. To, co se nm jev jako nedodr~en slbenho nebo zneu~it naa dobroty jeat neznamen, ~e doty nho za to budu hned odsuzovat a krat. On prost tak pYistupuje kvci, hlavn tehdy, kdy~ v, ~e my jej neznme a on sm knm nem vztah. Tmto tvrzenm jej neomlouvm. Jen chci vytvoYit podmnky pro klidn Yeaen. Objektivn je jist zneu~it dobroty vc apatn. Jen~e on to vid tak, ~e jsem se nechal naplit. Teprve osobnm vztahem, ostra~itost a vytvoYenm takovch podmnek, aby naplen bylo nevhodn mo~eme dojt ktomu, ~e se vc skute n vchovn Yea. Uvedu pYklad. Doprovzel jsem jednu naai kapelu, kter hrla vjednom mst na plese. Hr i se na vystoupen pYipravovali vaatn, kde mli vci i jin skupiny. Po dobu pYtomnosti naaich hr o jsem byl neustle vaatn, ne jako dozor, ale jako kamard, kter se podl na pro~vn situace a pomh ladit a srovnvat hudebn nstroje. Ml jsem tak pYehled o jejich chovn, ale tak o chovn jinch kteY tam byli snmi. Tm jsem pYedchzel situaci, ~e kdyby snco ztratilo, tak nikdo by nemohl obvinit leny naa kapely. Neztratilo se nic, naai a lenov ostatnch kapel se chovali skvle. Po nvratu domo mi jeden zhudebnko Yekl, ~e to bylo vborn, ~e jim nikdo nedal najevo, ~e by mohli nco ukrst. Z vae uvedench ryso romsk povahy a po~adavko majoritn kultury vyplv : Ktomu, aby nkdo s mentalitou nejistoty pevn uchopil nabzenou pYle~itost, potYebuje mt odvahu, pramenc ze zdravho sebevdom, ~e nabzenou pYle~itost zvldne. To vychz zvdom osvojench kompetenc (schopnost). Dle potYebuje mt schopnost orientace, kter vychz zkritickho rozliaen svch schopnost, kompetenc a toho, jak zvazky a povinnosti vyplynou zpYijet tto nabdky nebo zpYijet nabdky jin. Schopnost orientace souvis sodpovdnost, kter vychz z kladnch sociokulturnch hodnot. Uchopenou pYle~itost je pak tYeba dothnout a~ kcli (napYklad zskn kvalifikace). Zde je nutn vytrvalost, samostatnost, tvoYivost, umt pYekonvat pYek~ky, plnovitost a schopnost reflektovat dosavadn postup. Komunikativnost a kooperativnost je rozvjena vromskm prostYed vrmci rodiny velmi dobYe. Je potYebn ji otevrat i na dala lidi. Vtchto kategorich se ukazuj cle vchovn innosti v tom, aby mlad Romov obstli vnabzench pYle~itostech a stali se zodpovdnmi ob any, kteY vlastnm zposobem rozvjej hodnoty demokratick spole nosti. Tyto vlastnosti by se mly stt sou st intrapersonln identity tch Romo, kteY chtj rozvjet svou duln identitu. 5. Salesinsk vchovn pYstup aplikovan na prci s Romy Na zklad salesinskch pedagogickch principo, kter jsem pYijal osobn za sv, pova~uji ve vztahu kRomom za nejvhodnja takov vchovn pYstup, kter je otevYen, emo n vYel a umo~Huje hluboce saturovat potYebu pYijet bez podmnek, kter smYuje knavzn osobnho vztahu. Po navzn vztahu dovry a bezpe  se vaak kladou pYimYen po~adavky, kter jsou srozumiteln a vyplvaj zvnitYn logiky vztahu, kter je ~douc. Jde o elementrn po~adavky na poYdek, kzeH, nensil. U~v se metody pYirozench a logickch dosledko, kter je nesena filosofi  jak si ustelea, tak si lehnea . Toto vae se velice inn d realizovat na vkendovch pobytech, nebo tborech stlch a putovnch. SamozYejm vchova nekon  u elementrnch po~adavko, ale smYujeme individuln i ve skupinch kvyaam nrokom. Tento pedagogick pYstup je aplikac zsad, kter uvedl do praxe zakladatel salesino sv. Jan Bosco (1815-1888). (K vchovn metod dona Boska srov. napY. BRAIDO, P.: Don Boscos pedagogical experience. Roma, LAS 1988; ze sou asnch autoro je vhodn pYe st si pojednn od D. Fontany, jako napY. Psychologie ve akoln praxi. Praha, Portl 1997.) Dole~it je, aby vchovn prostYed bylo strukturovan podle nro nosti po~adavko na zklad dobrovolnosti a spoluprce. Aby byly na jedn stran pYstupn spontnn aktivity, kde je nzk prh nroko, a na druh napYklad sportovn krou~ky, kter maj relativn stabiln kdr lid, jsou samostatnm socilnm tvarem a funguje vnich skupinov dynamika. Tam se mohou (odstupHovan) klst vysok nroky, a to jak voblasti sportovnch vkono, tak i vpo~adavcch na chovn a vystupovn. Toto je jedna znejobt~njach strnek vchovy. Zle~ na motivaci ae u~ vychz zosobnch vztaho, i zatraktivity innost. Jan Pavel II hovoY o dobru, kter je pYedkldno zposobem lkavm kvyzkouaen (25). Mlad lid by vkontaktu snmi mli za~t spch. Je pracn pYipravit takovou akci, kter je nro n svmi po~adavky; je nro n dti a mlad na ni pYipravovat, aby na ni jeli, a pYesvd it rodi e, aby je pustili. Pokud se vaak akce podaY a astnci za~ij spch, tak to je vborn zklad pro reflexi kompetenc. Spole n z~itky tak nesmrn prohlubuj dovru. Na to se d navazovat. Je potYebn sledovat jednotliv vkony astnko a podporovat je emo n a tak nvodem jak na to, ale neusnadHovat! Je tYeba zabezpe it spravedliv vchoz podmnky. Velmi dole~it je podchycovat cel skupinky, kter stYedisko navatvuj. Ideln by bylo, kdyby tyto skupinky mly bhem tdne prostor pro setkn na zposob dru~inov schozky. Chce to ale stabiln vedouc skupinek a dobYe pYipraven program. Vchovn prostYed by mlo vyzaYovat atmosfru pYijet, rodinnho ducha, veselosti a slavnostnosti. Mlo by podncovat tvoYivou spolu ast. Situace by se mly Yeait rozumn a pru~n, nikdy ne extrmn. Na druh stran mus bt tak pYehledn, aby nemohlo dojt knsil krde~m apod. Vaude , kde se nco smladmi dje, mus bt nkdo zvychovatelo. 6. Osobn zkuaenosti zvchovn prci mezi Romy 6.1. Zkuaenosti ze akoly Chci se svmi rozdlit o moje postYehy ztYinctilet pedagogick praxe na Zvlatn akole interntn na Vizin vOstrav. Romsk dti a mlad maj ve svm chovni a jednn rysy, kter ns mohou pYekvapit. Proto~e mlo znme jejich svt, mo~e se stt, ~e jejich chovn nesprvn zhodnotme, proto~e pYedpokldme nco, co je ve skute nosti pln jinak. V dosledku toho pak mo~e dojt knesprvnm rozhodnutm a naivnm pYstupom. To, co zde uvdm, se mo~e vyskytovat u romskch dt a mladch lid vrozn mYe a roznm zposobem, anebo tak vobec ne (jde o moje osobn zkuaenosti). 1. lenov etnika, kteY vZemch koruny esk byli donedvna nazvni Cikni, sami sebe nazvaj Romov. Slovo cikn je pro n ciz, je od gad~o a mo~e bt jimi sammi vnmno pejorativn. Gad~ov, to jsou ti ostatn, kteY nejsou Romov. Je dole~it oslovovat dti a mlad lidi jejich kYestnmi jmny (pYezdvkami  pozor, jsou li to romsk slova musme znt jejich obsah!). 2.Jak innosti mli romat chlapci ve akole rdi? Sporty, hlavn fotbal. Tak se nau ili hrt volejbal. Ve akole jsme pak za asti cel akoly konali zpas mezi tmem u itelo a vbrovm tmem ~ko. PYi zavdn novch prvko vtlesn vchov, napYklad pYi cvi en na nYad, byli zpo tku nedovYiv, ale kdy~ vidli pYklad u itele, ali  do toho a~ nerozv~n . PYi zvodivch hrch se dali pomrn snadno  vyhecovat kvysokm vkonom. Hudba a tanec. Hlavn disko. PYedvdli ~asn tane n kreace tance  break na hudbu zfilmu Hore ka sobotn noci. Nemli skoro vobec rdi metal a podobnou tvrdou hudbu. Pro otrhanou image rockovch hudebnko mli ozna en  aupci . Lbil se jim Karel Gott. Skapelou jsme hrli romsk psn, ale tak adaptaci psn skupiny Boney M a Beatles. S ~ky vhudebn vchov jsme nacvi ili nkter psn od Spiritul kvintetu ale i psni ku Holky znaa akolky i Lska je tu snami. Tak jsme poslouchali v~nou hudbu od A. DvoYka, L.v. Beethovena, A.Vivaldiho. D se nacvi it krata divadlo. Mli velmi rdi poutavou etbu (Edmondo d Amici: Srdce) a vyprvn pohdek a pYbho a to nejen mal dti, ale tak chlapci zvre nch tYd. Siln podlhaj vlivu televize a videa. Tak podlhaj vlivu automato. 3. Prvn kontakt. PYi prvnm setkn, jste-li autoritou, o kter vd, ~e se m uznvat, jsou opatrn a posob plachm dojmem. Nemus Yci sv prav jmno. DobYe poznaj a vyct, jak m knim lovk postoj. Tak velmi brzy vystihnou slab strnky lovka a sna~ se je vyu~t pro svoj prospch. Zkouaej co si mohou dovolit, do jak mry je lovk naivn a  mkk . Vyplatilo se mi dt jim se va ctou, ale jasn najevo, ~e do nich vidm, ~e vm o jejich zamalench aibalstvch a ~e je to hloup a zbyte n to na m dle zkouaet. Je tYeba nepodlehnout citovmu vydrn, na kter obvykle nejsme zvykl. Tak mohou pou~vat zmrn klamn informace, napYklad, ~e to a to je dovoleno, co je ve skute nosti zakzno. Mohou se dovolvat dajnho  dovolen vyaa autority, kdy~ spolehliv vd, ~e si nemo~eme jist ovYit, co autorita ktomu Yekla. Dovedou pYesvd iv Ykat nepravdu, zvlat jedn-li se o zskn vhod, nebo utajen nekal innosti. Jde o to nenechat se roz lit, kdy~ se stakovm jednnm setkme. Chytrost je toti~ dominantn vlastnost hrdino vromskch pohdkch. Kdo je chytr, nenech se naplit, a kdy~ je pYitom tlesn obratn a siln a zroveH spravedliv a laskav, pak m autoritu. Romov celkov spae uznvaj chytrost ne~ slu. To, ~e budeme napleni, nevad. Postupn zskme zkuaenosti a vhled do reality. Co by vaak velmi vadilo, kdybychom podlehli hnvu, ztratili smysl pro spravedlnost a hlavn laskavost. Zhlediska dlouhodobho vchovnho posoben, je zsadn pevn laskavost, kter klade spravedliv a rozumn po~adavky zhlediska jejich i z naaeho. 4. Co ns mo~e pYekvapit ( m se nesm vychovatel nechat zneklidnit a vyprovokovat kunhlenmu odsouzen a jednn) a) Dovedou bt velmi zru n vmanipulaci scizmi pYedmty, kter pak kon  vjejich kapsch. Vtto innosti byli velmi vynalzav. Je tYeba znt pozad tchto aktivit. Setkval jsem se stm, ~e romat chlapci a dv ata vyrostali asto vrodinnm a socilnm prostYed tak naruaenm, ~e jim neumo~Hovalo vaestrann rozvoj. Rodi e vtakovch rodinch obt~n nebo velmi mlo vytvYeli Yd ~ivota, kter by byl spravedliv (vchovu pYenechvaj nejstaram sourozencom). Zprojevo dt ve akole usuzuji, ~e mnoho interakc a situac se vytvYelo a probhalo ~iveln a proto~e jejich probh ur ovali siln jedinci bez ohledu na spravedlnost. Tam, kde vldne prohnanost a sla a ne spravedliv Yd, kter maj zajistit rodi e, tam mlada a slaba jsou od mali ka vnevhod a musej se sami svou aikovnost postarat o ta dobra, kter jim tak nle~. To znamen vzt si to, co mi patY, ale nepozorovan, aby mi to stara a silnja sourozenec nesebral. Bohu~el se pak tento zposob uva~ovn lehce pYena na vci, kter u~ mu nepatY. dajn nen u nkterch Romo krde~ chpna jako nco zva~nho. PYesvd il jsem se vaak, ~e dti u~ vprvn a druh tYd dobYe rozliaovaly, co jim patY a co ne. Takovmu jednn je tYeba se brnit zsadou lokln prevence: neponechvat voln nic, co by vyvolalo takov zjem (dnes jsou to napYklad mobiln telefony), nedvat pYle~itost tm, ~e nenechme otevYen a pYstupn taaky, kabelky, dle mstnosti, kde nikdo nen apod. Tato preventivn opatYen vaak mus bt realizovna takovou formou, kter nikoho neur~ a kter nedv do  jednoho pytle ty, kteY nco vzt mohou, stmi, o kterch vme, ~e nic nevezmou. Kdy~ zakus, ~e jim oprvnn dovYujeme, nesmrn to posl jejich sebedovru a prohloub vzjemn vztahy. b) Mo~e ns pYekvapit jejich hlu nost. Setkal jsem se sn na jednom vlet, kdy jsme ali vnoci lesem na hvzdrnu. Chlapci hlasit mluvili celou cestu. Mo~n, ~e je tm zakrvna vlastn nejistota a na druh stran snaha se prosadit se. Hlu n chovn na veYejnosti mo~e na ns posobit zneklidHujcm dojmem, zvlat jsou li to dospl a jsou-li ve vtam po tu. Je dole~it nepropadnout pocitu nejistoty a brt uveden zposob komunikace jako b~n. c) Tak se mo~eme setkat su~vnm hrubch a ur~livch vrazo, ktermi je vyjdYena intenzivn snaha vynutit si nco na druhm. Bylo to napYklad vsituaci, kdy astnk A ml podle rozvrhu bt vdru~stvu b~kaYo. Proto~e jej ale vce bavil sjezd, vynucoval si na astnku B vyhro~ovnm ly~aYsk sjezdov boty, aby se mohl zaYadit do dru~stva sjezdaYo. PYekvapila mne intenzita sil a maximln nasazen astnka A, se kterm do vyhro~ovn ael. Jako by cel dala existence astnka A zvisela od toho, zda zsk sjezdov boty prv te. Velice obt~n bylo pro nkter romsk dti odlo~it splnn jejich pYn na pozdja dobu, jak to ur oval rozvrh. Takov slovn ataky asto vedly kfyzickm sporom. d) U chlapco (tak u dv at, ale vmena mYe) jsem se setkval simpulzivnm jednnm, kdy od ostrch a ur~livch slov nebylo daleko k inom. Neuva~ovali moc o tom jak se dohodnout ve sporu na spole nm Yeaen, spae se sna~ili hned zato it a zvtzit. Dv ata se umla tak prt a dovedla zato it to velmi ostYe jak slovy, tak pstmi, byla-li ohro~ovna chlapci. Setkval jsem se stm, ~e kdy~ nkdo zvtzil, pak jej druz poslouchali, i kdy~ jeho jednn bylo nespravedliv, nsiln a bylo vedeno zvol. Jako by chybl cit pro respektovn druhho, kter m stejn prva i kdy~ je slaba. Jako by neplatila pravda stejn zvazn pro vaechny, kterou je nutno respektovat, i kdy~ to nen podle mho. Jako by platilo jen to, co je vydobyto lstivost a nsilm. Na druh stran byli chlapci, kteY takovto jednn odmtali. Na jednom tboYe, kde bylo okolo tYiceti chlapco, se vyskytla organizovan skupina tyY, kter promyalen a skryt nsilm zastraaovala ty, kteY by mohli bt jejich konkurenty vmocenskm boji o ovldnut tbora. Po zjiatn tto innosti byli okam~it poslni domo. Ne~ jsme to vaak zjistili, nkteY zostatnch chlapco chtli ztbora okam~it odejet, ale pYitom otevYen neYekli pro . Teprve zdalach okolnost to bylo zjiatno. Tak jsme postupn vidli, ~e nsilnci se sice dostali svm chovnm do sociln izolace a byli ostatnmi astnky tbora odmtni, ale pYesto sou asn respektovni. e) U dt ze sociln slabch rodin se mo~eme setkat nedostate nm vybavenm, zvlat vzimnm obdob. Je dobr mt potYebn vci vzsob kzapoj en. Vci nepoj ujeme domo, ale jen na akci. Zapoj en si evidujeme. Po akci dti vci odevzdaj. Mly by mt jasn vdom, ~e mme velmi dobr pYehled, jak svcmi zachzej. f) Nkdy ns mohou pYekvapit nedostatky vhygien. Nekomentujeme je, ale prakticky uk~eme jak nedostatek napravit (dle naaich mo~nost). Dti mus vidt, ~e nmi nabzen Yeaen m smysl a ~e je pro n lepa. Udr~ovn hygieny vy~adujeme laskav, ale sou asn dosledn. PYi setkn sjednnm, kter ns pYekvap, je tYeba zsadn zachovat klid. Je tYeba takovmu jednn pYedchzet vytvoYenm prostYed, kde se astnci ct bezpe n, kde je Yd, pYimYen rozumn a pYijateln pro n i pro ns, kde je zajiatna spravedlnost, kde maj vaichni proporcionln stejnou aanci a kde ct, ~e jejich pozitivn aktivity podporujeme a oni maj relnou aanci na spch.. Zachovn klidu znaa strany je zsadnm pYedpokladem kYeaen vzniklch konflikto vatmosfYe nestrannosti, spravedlnosti a dovry. Zde plat vta Jana Boska:  Ni m se nezneklidHuj . To nen rezignace, ale neustl vracen se kpevn, pYsn a spravedliv laskavosti. Nejvtam naam selhnm je nechat se vyprovokovat knekontrolovanmu jednn. Konflikty je tYeba Yeait jen s tmi, kteY jsou zainteresovni, a na jinm mst ne~ probh program. Je vhodn astnky posadit do kYesla, aby se uvolnili. Xeaitel konfliktu (vedouc, zstupce a dala dle slu~ebn hierarchie) by ml bt posazen mrn nad nimi (na ~idli) a mezi nimi. Je ~douc, aby se Yeaen konfliktu z astnil tak vchovn pracovnk, kter situaci vidl. Ae mluv jen tehdy je-li otzn Yeaitelem konfliktu a ae odpovd pouze na otzku. Xeaitel konfliktu je toti~ pro z astnn strany nositel spravedlnosti, a proto by ml mt Yeaen pln vrukou jen on. To vaak nevylu uje pozdja konzultace svchovnm pracovnkem, kter situaci vidl. Je ruaiv se vzjemn dohadovat na roznch Yeaench pYed astnky konfliktu. g) Mo~eme se setkat smalou vytrvalost vzjmovch innostech a napYklad ve vtvarn innosti. Dominuje pYstup: pYijt, zahrt - udlat dojem, zvtzit  a u~ dle nen potYeba cvi it, proto~e u~ se doshlo spchu. Je tYeba ke ka~dmu pYistupovat jednotliv, pomoci mu objevit jeho siln strnky a jejich rozvjenm jej pYivst kdosa~en spchu. Nemus bt velk. Chlapci maj velk ambice a mal mo~nosti. Je tYeba jim dt pro~t, ~e i malho spchu si v~me. A pak je podporovat vdala cest za dalam konkrtnm clem, kter je reln, ale pYitom pro n (a pro jejich vrstevnky) uznvan a nmi pozitivn pYijat a hodnocen. Je dole~it, aby mli vdom ur itch povinnost (napY. ty, kter vyplvaj zYdu zaYzen, stYediska, z asti vkrou~cch). Je dobr zapojit je do pYimYen prce, kter je pro n jasn a smyslupln. Je tYeba promyslet motivaci a udr~en zjmu. Je tak tYeba dosledn kontroly. Pro pYekonvn pohodlnosti jsou dobr tak turistick vlety, pobytov akce, bojov hry a sout~e. Tak jsou vborn putovn tbory pYimYen nro n, kdy maj z~itek, ~e nco uali a dokzali a pYekonali dosud neznm vci. Zpo tku naYkaj, ale kdy~ vid ~e to nepomo~e, vytrvaj. h) Krom nestlosti a mal vytrvalosti ns mo~e nepYjemn pYekvapit nespolehlivost ve form nedodr~en slbenho (ne ast na dohodnutm programu), nedodr~en slova. Je to dno tm, ~e mezi Romy, podobn jako vjinch vchodnch kulturch, nen zdvoYil Ykat pYmo  ne . Odmtnut se vyjadYuje jinm zposobem pohledu a dalami neverblnmi prostYedky, kter jsou pro ns skryt. Domnvm se, ~e takov jednn m povod v postoji lovka, kter je pronsledovn a m zkuaenost, ~e kdy~ pYmo vyjdY nesouhlas, je likvidovn. Dti nm obvykle neYeknou vaechno (napYklad, ~e musej ztra jt smaminkou nakupovat nebo jt do nemocnice i jet srodi i na Slovensko apod.), proto~e se boj, ~e kdy~ projev dopYedu ne ast, tak je vylou me zdalaho programu a msto nich tYeba zavolme dala dti. Tento problm se nejzva~nji projev tehdy, kdy~ slbte ast na njak akci, kde maj dti vystupovat a ony nebo nkter znich nepYijdou. Osvd ilo se mi mt zlo~n skupinu dt (kapelu) a programov mt vci do zsoby, aby se dalo improvizovat. Je tYeba o takovm jednn hovoYit, ale nevytkat je jako nezodpovdnost. OvYil jsem si, ~e dti maj obvykle velmi zva~n dovody pro  nepYialy. Nejsou ani schopny pYijt, pokud je rodi e nkam berou. Tento problm se d Yeait tm, ~e dti maj jistotu, ~e se na n nebudeme zlobit, ~e je nevylou me, kdy~ je rodi e nkam berou. PYat nm proto mohou klidn Yci, ~e nepYijdou. Je zde tak dole~it spoluprce srodi i. 6.2. Zkuaenosti ze salesinskho stYediska Ktto zkuaenosti dle pYipojuji zkuaenost zm asti na prci Salesinskho stYediska vOstrav vletech 1990 - 1998 spole n se salesinskmi novici, nebo se studenty VO` JABOK: Skute nost bylo, ~e ve stYedisku byly pYev~n romsk dti. Zneromskch dt spontnn aktivity stYediska navatvovali jen ti, kteY si dovedli vydobt respekt. PYesto se mus roveH vztaho mezi nvatvnky stle hldat. Jin situace byla vkrou~cch stolnho tenisu a fotbalu. Tam byla dna jasn pravidla pro chovn a pro zskn bodo pro kvalifikaci a tm pro nominaci na sout~e. Tato stejn pravidla vchozch podmnek pro ka~dho, spojena spomhajcm pYstupem vychovatelo (individuln pYstup) ktm, kteY mli mena dispozice. To vae vytvYelo vdom stejn aance pro vaechny. Nezle~elo na tom km kdo je, zda je Romem nebo ne. Zle~elo na tom, zda um ( aspoH jak se sna~). Ale hlavn zle~elo na tom, jak si pln sv povinnosti a chov se kdruhm. A to respektovali vaichni. Dole~itm pYedpokladem je spravedliv pYstup vychovatelo ke ka~dmu. Dti a mlad maj pro to smysl. Mchat dti neromsk a romsk bez uv~en, zvlat tvoY-li party, vnadji, ~e ony sami se njak ve hYe dohodnou, je riskantn. Mus bt v~dy zajiatn program, kde je spravedliv hodnocen, kde nejsou napYklad rozdly vubytovn, kter by romat astnci mohli chpat jako poni~ujc nebo pYinejmenam nevhodn vo i druhm. Vedle spravedlivho hodnocen mus vychovatel najt zposob, jak pomhat vaem ktomu, aby mli stejnou aanci doshnout spchu (poslit sebevdom, pYekonat obavy, strach, nedostatky, za kter nemohou,dle nau it astnky jak vci zvldat, citov je doprovzet, podporovat, aby vytrvali vt~kostech hlavn, kdy~ opadne nadaen a pYitom jim vci neusnadHovat). A pak je velmi dole~it projevit radost zspchu a dt nadji tm, kteY prohrli. Interkulturn programy, kter vedou kzskn interkulturnch kompetenc, jsou mo~n jen pro astnky esk a romsk (nebo jinch nrodnost), kteY jsou schopni reflexe, proto~e. kompetence se zskvaj reflex pro~itch z~itko knim~ se dospv u~itm z~itkovch metod. Krom kvalitn struktury programu je nutn odborn zajiatn pro pYpadn uzavYen z~itko. Zdalach zkuaenost pova~uji za dole~it tyto postYehy: Zaktivit, kter stYedisko nabzelo byla velmi atraktivn cyklistika a cyklistick tbory. Velmi nro nou byla vaak dr~ba kol. Oblben bylo tak ly~ovn, hlavn sjezd. Velmi inn bylo provdn celotborovch her. Nejlepa rekrea n objekt byl v~dy ten, ve kterm byl krb. V~dy se osvd ilo vzt hudebn nstroje a pokud mo~no vytvoYit pYle~itostnou kapelu. Chlapci tak rdi hrvali rozn scnky, kter byly inspirovny televiznmi serily, i situacemi zjejich ~ivota. Bylo dole~it , aby na ka~d akci byli minimln 2 vedouc. Akce jsme dlali nekoedukovan. Velmi pozitivn bylo, kdy~ vaYila romsk maminka, kter dovedla chpat naae vchovn sil. ZklidHujcm dojmem posobila pYtomnost jejho man~ela, kter tak roznm zposobem spolupracoval. Pak nedlalo problm, ~e mli ssebou svoje dti, v etn dv at. Na pobytovch akcch byly v~dy lepa podmnky pro katechezi a rozvoj duchovnho ~ivota ne~ ve stYedisku. Vchovn program na dlouhodobja akci (letn tbor) nesm bt pYedimenzovan hrami. Po nkolika dnech dochz kvy erpn astnko a odmtn naaich programovch nabdek. Je dobr pak udlat nkolikadenn putovn vlet. Tak je vhodn program uvolnit zaYazenm aktivit, kter nm mohou pYipadat banln  kopan, jednoduch sklda ky apod., kter uvoln napt vyvolan  naalapanm programem. Uvolnn vaak se mus sledovat, aby nedoalo krozkladu programu a aby se program neYdil jenom tm, co si astnci tbora poru . Osvd ilo se hojn fotograficky dokumentovat tak jednotlivce a pak fotografie nabdnou kzakoupen. Dti potYebuj zpYtomnn toho, co bylo pro n vznamn. Posiluje to jejich sebevdom. Je dole~it, aby se pracovalo suzavYenou skupinou napYklad vrmci vkendovho (przdninovho) pobytu. astnci tchto absolvovanch programo nm pak mnohem innji pomohou ve vchovn prci. Literatura 1. PALOU`, R.: KmotYenci.Nov cesty myalen.Praha sedmdest lta.s.23. Samizdat HUBSCHMANNOV, M.: Nkolik poznmek khodnotm Romo in Romov v esk republice.SOCIOKLUB.Praha1999.s.24-25 BONK,S. LAZZARI,A.: Ideen zur einer Integralen Anthropologie. BB Verlag. Munchen 1991. s.528 JANOU`EK, J in XEZ , J.: Sociln psychologie.Paido.Brno1998.s.43 X AN, P.: Psychologie osobnosti.ORBIS.Praha1975.s.38 XEZA , J.: Sociln psychologie.Paido. Brno 1998.s.70 SAUL L,.J. in XEZ , J.: Sociln psychologie.Paido.Brno 1998.s.70 X AN, P.: Nov identita eskch Romo-nadje nebo hrozba? in Minority vpluralitn spole nsti na pYelomu tiscilet.1.-3.zY 2000.Brno. esk Republika.s.26 BRATINKA,P. : http:/www.vlda.cz/rady/rnr/cinnost/romove/zprava/cast2/cast2.win.htm }KOV, J.: Specifika romskch dt pYi za leHovn do esk spole nosti in OtevYen otzky sociln pedagogiky.Sbornk zkonference Multikulturn vchova vobdob globalizace konan na Pedagogick fakult UP vOlomouci 21. a 22.10.1999 .s.28 HUBSCHMANNOV, M.: Nkolik poznmek khodnotm Romo in Romov v esk republice. SOCIOKLUB.Prha 1999.s.25. DAVIDOV,E.: Romov v eskm Krumlov in Demografie 1998.ro .40. 3. s 187 X AN, P. : Nov identita eskch Romo-nadje nebo hrozba ? in Minority vpluralitn spole nosti na pYelomu tiscilet 1.-3.zY 2000. Brno. esk Republika. s 26 DAVIDOV, E. : Romov v eskm Krumlov in Demografie 1998 .ro .40. .3. s. 187 BAR`A, P.: Politick teorie multikulturalismu.Centrum pro studium demokracie a kultury.Brno1999..s.231 Tamt~. s.31 BALVN, J.: Romov.U itelsk listy .1/97. s.9 BAR`A, P.: Politick teorie multikulturalismu. CDS.Brno 1999. s.291 LIGEOIS, J.P.: Rmovia, cigni, ko ovnci .Informa n a dokumenta n stredisko o Rade Eurpy.Bratislava1997. s.103 BAR`A, P.: Politick teorie multikulturalismu . CDK. Brno 1999. s. 288 `OTOLOV, E.: Vzdlvn Romo. Grada Praha 2000 }KOV, J.: Specifika romskch dt pYi za leHovn do esk spole nosti in OtevYen otzky sociln pedagogiky. Sbornm zkonference Multikulturn vchova vobdob globalizace konan na Pedagogick fakult UP vOlomouci 21. a 22.10. 1999. s . 29 PEKREK, P. : Romov mezi nmi in Reflexe problmu. Sofis, Paseka. Praha 1997. JAN PAVEL II. : IUVENUM PATRIS . Samizdat Pracovat spolu sRomy a ne pro Romy Mgr. Al~bta Matochov "...kdy~ rozn skupiny poslaj sv dti do akoly, onemocn, setkaj se s man~elskmi problmy, a obecn ~ij sv ~ivoty, nesou s sebou jedine nou etnickou a tYdn tradici...Kdy~ se setkaj s "pomocnky" a s "pe ovateli", o ekvaj,...~e tyto aspekty jejich ~ivota...budou pochopeny " AutoYi, kteY se vnuj vrmci sociln prce pYstupom ketnicky odlianm klientom jako napY. Devorov a Schlesinger pYipomnaj, ~e a~ do aedestch let dvactho stolet byla pozornost vnovan pYsluanosti k etnick nebo tYdn skupin chpan jako prohYeaek. Bylo to pova~ovno za selhn v profesionlnm nroku pYistupovat rovnocenn keka~dmu klientovi. I dnes mo~eme slyaet po otzce na prci s Romy odpov: "My nedlme ~dn rozdly, nerozliaujeme, ska~dm jednme stejn." Takov odpov vaak vsob skrv nebezpe , kter ozna ujeme jako barvoslep pYstup (colour-blind approach). Ska~dm je pod zatitou konceptu "univerzlnho zachzen" zachzeno tak, jako kdyby byli vaichni stejn. Ka~d zns se vaak narod do skupiny sur itm etnickm obsahem, kter vprobhu ~ivota mo~e nabt roznch vznamo. To znamen, ~e pokud ~ijeme vprostYed, kde vtaina ostatnch patY ke stejn etnicit jako j sm, pova~uji to za samozYejmost a nepYikldm tomuto aspektu svho byt vtainou ~dnou zvlatn pozornost. Je to prost normln. Tento dojem normality vaak vede kzvrom, ~e co chpeme jako normu, je univerzln platn pravidlo. Dosledkem je, ~e pokud tento "univerzln" pYstup pou~ijeme pYi prci sklientem jin etnicity, nemusme mu tm ani zdaleka poskytnout rovnocennou slu~bu. Jen mal pYklad. Pro navazovn kontaktu a schopnost aktivnho naslouchn chpeme udr~ovn o nho kontaktu jako jeden ze zkladnch prostYedko. Dvat se nkomu pYmo do o  vaak mohou ur it skupiny vnmat jako velmi neodbytn a dotrn. Pokud by se takto dokonce choval mlada lovk vo i staramu (napY. vnkterch latinsko-americkch skupinch), bylo by to pova~ovno za velmi nezdvoYil. Vzhledem kuvedenm skute nostem je jednm zvchozch pYedpoklado etnicky citliv prce (ethnic-sensitive social work), po~adavek vlastnho etnickho sebeuvdomn. Je tYeba vdt , kdo jsem vtomto smyslu, jak etnicita ovlivHuje m vnmn, co znamen pro mou prci. Jde vpodstat jen o obecn pYijman nrok pracovat svlastnm sebepojetm a sebereflex doveden do dosledko. Karel KopYiva Yk: "PYevzt odpovdnost za vlastn vnitYn svt, za obrazy, kter si o jednotlivch jevech vnjaho svta vytvYme - to je vpomhajc profesi prvn, rozhodujc krok na cest kprofesionlnmu (osobnmu)zrn." A pYmo vsouvislosti spestrost dnean britsk spole nosti Yk Ch.Husband: "OtevYen sebereflexe je vce ne~ kdy jindy zkladnm pYedpokladem profesionla vpomhajcch profesch." Znamen to, ~e kdy~ pYijmme vlastn individuln historii, sv emoce a chpn ~ivotnch situac a sna~me se jim porozumt, dv nm to aanci pYibl~it se i odlianmu vnitYnmu svtu naaeho klienta. Vm, ~e je jin, a tak proto se zajmm o to, jak je. Sna~m se pozorn naslouchat, jak klient problmy popisuje ze sv perspektivy. Pokouam se vnmat, ~e historick zkuaenost klienta samotnho i jeho pYedko mo~e hrt roli vnaa spoluprci. Etnicky citliv sociln prce vlastn jen pYipomn, ~e podoba naaeho vnitYnho svta je modelovna tak naa etnicitou, a proto bychom na ni mli pamatovat. A se stejnm respektem a otevYenost se tak sna~it porozumt tomu, jak formuje realitu mho klienta jeho etnicita. Tmto vahm je blzk koncept etnick optiky (ethnic lenses) prezentovan C.B.Cox a P.H.Ephrossem. Ilustruje nkter zkreslen pYi nazrn svta. Pozorujeme-li tYeba okol pYes kousek stYepu, vme, ~e bez toho kousku skla nen tak barevn a aiaat, jako se prv zd. Kdy~ budeme podobn rozumt vlastn optice a jejm efektom, mo~e nm to usnadnit komunikaci sdruhmi. Podle posledn zmnnch autoro etnick pYsluanost a identifikace "poskytuje " o ky", skrze kter lenov etnickch skupin vnmaj (vida slya) sv zkuaenosti, pYiYazuj jim vznamy jak pro sebe, tak pro ostatn a podle nich se rozhoduj, co je vhodn udlat." Metaforu o ek, skrze kter vnmme svt, autoYi dle rozvjej. Jako jakkoliv optika, mohou i tyto o ky bt vur itm smyslu prohledn a bez zkreslen, kdy~ sdlme porozumn zposobom chovn a aktivitm leno stejn skupiny. Mohou bt tak ste n nebo pln neprohledn dky filtru pYedpojatost a stereotypo, kter pak kaz spoluprci a pYinaej odlian chpn nejroznjach innost. PYirovnn kzrcadlovm o km m znzorHovat pohled, kdy je vnman obraz formovn pYedevam odrazem vlastnch pYesvd en a interpretac. Jako ilustraci tohoto typu pYstupu uvdj autoYi pYklad, kdy je odmtn dtskho o kovn ur itou skupinou chpno jako dokaz zanedbvn dtsk p e, pYesto~e skupina sama v o kovn vid ohro~en pro sv dt. Posledn uvdnou analogi je pokYivujc o ka, kter pYina nepochopen a apatnou interpretaci vnmanho chovn. Kdy~ napYklad nkdo odmt vyu~vat institucionalizovan slu~by kvoli negativnm zkuaenostem, kter snimi m, je jeho chovn interpretovno jako dokaz, ~e tyto slu~by nepotYebuje. Takov zvr pak mo~e skupinu stouto zkuaenost dle izolovat a odcizovat ostatnm. Vnmat vliv etnickch o ek, kter vtomto smyslu mme ka~d na o ch, nm tedy mo~e usnadnit porozumn a spoluprci s etnicky odlianmi klienty. Dala dole~it bod na tto cest je "etnick realita" (ethnic reality) - pojem formulovan Devorovou a Schlesingerem. Pro jeho vysvtlen mo~eme pou~t konceptu sociln reality. Ta je vprotikladu kpYrodn skute nosti vytvYena lidmi a existuje skrze jejich ka~dodenn aktivity. Tak zposoby a chovn pou~van ur itou etnickou skupinou jako napY. jej metody vchovy nebo o ekvan pYstup ke starm lidem, a nebo uplatHovan reakce na tlak, vytvYej etnickou realitu dan skupiny. OvlivHuj samozYejm tak pYstup kpomoci a chpn pomhajcho pracovnka. Je vnmn jako vetYelec, kter nem prvo vrtat do dovrnch zle~itost rodiny a ptrat po vcech, kter maj zskat uvnitY komunity? Nebo je to lovk, ktermu je mo~n dovYovat a obrtit se na nj pYi Yeaen problmu? PYedstavy o vlivu pYrody i mocnch sil tak ur uj zposoby reakce na rozn ~ivotn situace. Nkter potYeby se mohou dky etnick realit stt nesmrn dole~itmi, i kdy~ vjinm kontextu tak nezbytn nejsou. Romov maj napY. celou Yadu zvyklost, ktermi mus projevit zaslou~enou ctu mrtvmu a tm mu tak dopYt klidnho odpo inku (mimo jin nutn ulo~en tla do hrobu). PYi prci na obvodnm Yad jsem se setkala srodinou, kter zaYizovala pohYeb pro svho zemYelho otce. Sociln pracovnice, u kter ~dali o vpomoc, jim radila, ~e kdy~ nemaj na pohYeb do hrobu, ae pohYb mrtvho splenm, proto~e je to levnja. Zjejho pohledu alo sice o logickou radu, ale v~ivot tto romsk rodiny o doporu en naprosto nesmysln. Nejen~e by se jim za to dostalo opovr~en cel okoln romsk komunity, ale pravdpodobn by se pro n stalo realitou i navracen jejich mrtvho otce, ktermu by tak nedopYli ani klid v hrob. Optimln odpovdat na etnickou realitu i bt si vdom sv etnick optiky nevy~aduje njak zbrusu nov postupy pomhn. }d si vaak nov pohled. Jeden z modelo, osvd ench vsociln prci, kter napY. velmi pkn umo~Huje udr~ovat si respekt kdole~itm odlianostem kliento je komunitn prce. Jedn se o metodu Yeaen socilnch problmo podporou mstnch komunit. Jde o pYstup, kter stoj na pYesvd en, ~e ka~d jedinec m vc sil, ne~ se domnv a ~e komunita takovch lid m skrytch pozitivnch zdrojo jeat vce. Krom Yeaen existujcch problmo je tedy clem komunitn prce tak pomoci lidem pYekonat pocit vlastn bezmocnosti. Z uvedenho vyplv, ~e na Yeaen problmo se pYmo podlej lid, kterch se starosti dotkaj. Oni ur uj, kter problmy jsou pro n nejpal ivja a vymal, jakmi zposoby bude mo~n je spole n Yeait. Komunitn pYstup tak umo~Huje dt prostor i laickm strategim pYi Yeaen problmo a nechat vstoupit do sociln prce nejen nov kulturn definovan problmy, ale i etnicky odpovdajc zposoby jejich Yeaen, tam kde pracuje setnickou komunitou. Klade doraz na jej participaci a posilovn moci jejch leno. Proto~e span vsledky pomhajcho pracovnka tak zvis na pYijet jeho pomoci ze strany komunity, prv zapojenm jejch leno do celho procesu, je mo~n zskat jejich dovru a podporu daleko lpe. Tak proto, ~e realizovan akce je dky takov participaci vytvoYena daleko pYesnji  na mru , ne~ pokud by byla pYipravovna od zelenho stolu. Projekt pomoci se tak vo ch mstnch lid mo~e zmnit z  jejich projektu v  na projekt. Pokud se podaY nastnn pYstup realizovat, mohlo by se napYklad msto vytvYen klubo  pro Romy , kter se asto potkaj smalm zjmem o spoluprci ze strany sRomo, zmnit ve vytvYen  romskch center i klubo , kter by byly vromskch o ch pova~ovny ve vta mYe za  naae . Jak kroky ktakov zmn vedou? Nejprve je tYeba skute n poznat lokalitu, vn~ chceme pracovat. Obrazem takovho poznn mo~e bt napY. vytvoYen mapy komunity, ve kter budeme mt informace o demografickm slo~en obyvatel (krom b~nch ukazatelo tak napY. analza socilnch st, zajmat se o pYirozen st pomoci, orientovat se vtom, kdo m ctu a autoritu, kdo je po tn za lena komunity a kdo nikoliv. ), rozbor msta (rozlo~en tvrti, jej hranice, pYtomn instituce a organizace, komunikace, situace vbydlen, zamstnvn i vzdln), informace o lokln historii a informace i nzorech mstnch lid (co jsou dole~it tmata, co komu vad, co je pozitivn, co chyb, & ). Zmapky by mly bt zYejm jak slab, tak i siln strnky komunity. Dole~itm navazujcm kolem je hledn problmu, kter je vhodn pro Yeaen komunitnm zposobem. Takov problm mus bt ~ivm tmatem a mus bt lidmi z lokality pova~ovn za podstatn. Pokud jsou debaty navc pln emoc sroz ilovnm, nadvkami nebo strachem, ukazuj, ~e tma je nabito energi. Lpe se tak pracuje stmatem, kter nepYedstavuje ist odborn problm, ale vy~aduje spae spoluprci, entuziasmus a pYirozen schopnosti. Podstatnou vlastnost tmatu, kter je vhodn pro komunitn Yeaen, je mo~nost ur it znj zjem spole n pro airokou st komunity, ne zjem lidi rozdlujc. Pomh tak, pokud lze tma jasn a jednoduae vyjdYit napY. vjedn vt. Je nezbytn, aby bylo mo~n vdohledn dob doshnout viditelnch vsledko, proto~e prvn spole n spch posiluje a potvrzuje ochotu dle participovat. Vhodou je tak skute nost, pokud se jedn o problm zajmav i aktuln i pro aira spole nost, je pro nj mo~n lpe zskat podporu. Vtto fzi je pak mo~n za t vytvYet tzv. jdrovou i iniciativn skupinu, kter je slo~ena zaktivnch lid ochotnch na projektu pracovat. Skupina tedy jednak konkrtn ur  problm, ktermu se bude vnovat, ale tak cle, kterch by chtla doshnout. Prv do tto skupiny je nesmrn dole~it zskat kvalitn a motivovan zstupce minority, kteY maj zroveH i ctu ve sv komunit. Prv tato skupina toti~ hled dostupn mo~nosti zdrojo a Yeaen. Komunitn pracovnk skupinu vede tak, aby podporoval jej co nejvta tvoYivost, aktivizoval ji, ne aby ur oval jej koly.Tak za ne asto dlouhodob, zajmav a obt~n komunitn prce. Jdrov skupina dl propracovv analzu situace. Ur uje napY. spojence a odporce svch aktivit, rozvj dostupn zdroje a formuluje koly vedouc kplnovanmu cli. Vsledkem tchto aktivit je pYesn a konkrtn strategick pln a prce na nm. Dky dobr pYprav a pe liv vytvoYen iniciativn skupin se pak na vlastnm realizovn projektu podl sami lenov komunity. Ka~d i mal spch se tak stv kro kem kposlen komunity a jejch leno. Prohlubuje se vdom, ~e do t doby asto pYtomn pocit beznadje a bezmoci mo~e bt postupn nahrazovn sebevdomm ob anstvm lid, kteY si dok~ Yeait sv problmy. To je tak nejlepam vsledkem prce dobrho komunitnho pracovnka: Poslit a aktivizovat komunitu do t mry, ~e sm sebe u in pracovnk zbyte nm. Literatura: Baraa,P:Politick teorie multikulturalismu. Centrum pro studium demokracie a kultury, Brno 1999. Cox, C.B.,Ephross,P.H.:Ethnicity and Social Work Practice. Oxford University Press, Oxford 1998. Dominelli.L.:Antiracist social work. Macmillan, London 1988. Devore, W.,Schlesinger,E.: Ethnic-sensitive practice. In: Encyklopedia of Social Work. NASW Press, Washington, 19th edition 1995. Havrdov, Z: studijn listy vytvoYen pro vuku na Evangelick akademii. Husband,Ch.: Defining and containing diversity: community, ethnicity and citizenship. s.46 In: Ahmad W.I.U, Atkin, K.:Race and community care. Open University Press, Buckingham, Philadelphia 1996. KopYiva, Karel: Lidsk vztah jako sou st profese. Portl, Praha 1997. Lorenz,W.:Social Work in Changing Europe. Routledge, London a New York s.151 Obce, msta, regiony a sociln slu~by. SOCIOKLUB 1997. S. 172-197 PeYichov,A.: Hledn cesty kspan prci sromskou komunitou vlokalit Prahy 6. Psemn prce kpostupov zkouace na FF UK. Praha 1997. Rubin, H. J., Rubin, I: Community Organizing and Development . Merrill, an imprint of Macmillan Publishing Company, New York 1986. Sadalla,G.,Henrigues,M.,Holmberg,M.:Konflikt, koYen ~ivota. Partners for democratic Change - esk centrum, Praha 1996. s.99 Velk sociologick slovnk. Univerzita Karlova - vydavatelstv Karolinum, Praha 1996. Kontakt: Mgr. Al~bta Matochov Evangelick akademie Hrusick 2537/7, 14100 Praha 4 Tel.: 02/72761609 alzbeta.matochova@seznam.cz Salesinsk stYediska mlde~e v R Salesinsk stYediska mlde~e jsou zaYzen pro dti a mlde~ crkevn kongregace Salesino dona Boska. Pokud jsou pYijaty do st akolskch zaYzen, jsou sou st vchovn vzdlvac soustavy. Jejich innost je v souladu s vyhlakou M`MT R 432/1992 Sb. a jej pYedmt innosti se v podstatnch rysech kryje s pYedmtem innosti ostatnch stYedisek pro voln as dt a mlde~e, kter je bl~e specifikovna v metodickm pokynu M`MT R j. 28 089/98-51. PYedmtem innosti salesinskch stYedisek mlde~e je vchova dt a mlde~e vrmci volno asovch aktivit.  ZYizovatelem je Salesinsk provincie Praha. Statutrnm zstupcem ka~dho jednotlivho stYediska je Yeditel, kter je jmenovn provincilem. Financovn je u stYedisek zaYazench do st akol analogick jako u crkevnch akol (mzdy a neinvesti n vdaje jsou hrazeny z rozpo tu M`MT), ostatn stYediska jsou financovna jako jin elov zaYzen crkve (z daro a pYle~itostnch dotac). Vnaa republice je 9 Salesinskch stYedisek mlde~e, kter maj charakter samostatnho dla. Jsou to stYediska v Brn-}abovYeskch, v Brn- Lani, v eskch Budjovicch, v Ostrav, vPardubicch, vPraze, v Plzni, vTeplicch a ve Zln. Z tchto devti je 5 stYedisek zaYazeno do st akolskch zaYzen, tj. Salesinsk stYedisko mlde~e - dom dt a mlde~e v Brn-}abovYeskch, v eskch Budjovicch, vOstrav, vPlzni a v Teplicch . Personln obsazen stYedisek je rozn. Zpravidla ve stYedisku mlde~e pracuj minimln dva salesini a vta mno~stv dobrovolnko zYad mlde~e nebo rodi o. Nkter stYediska zamstnvaj tak  nesalesiny , bu jako vychovatele nebo jako administrativn a technick pracovnky. Mimoto vaechna stYediska vyu~vaj mo~nosti zamstnvat mlad mu~e vrmci civiln slu~by. Programov nplH je tvoYena pYev~n nsledujc innost: tzv. oratoY: pravideln prostor pro sportovn a zbavnou innost pro dti (vtainou ve vku do 15 let) za aktivn spolu asti vychovatelo; zjmov krou~ky, pYev~n rovn~ pro dti do 15 let; katechetick, forma n a spirituln zamYen skupiny - jedn se o skupiny roznho vku a zamYen, pYev~n mlde~ do 20 let, pro tyto skupiny je spole n jejich vdom nbo~ensk zamYen, ae u~ se jedn o pYpravy ke svtostem (katecheze), modlitebn skupiny, skupiny zamYen na duchovn rost, nebo spontnn vznikl skupiny mladch; kluby - forma prce, kter chce poskytnou tak dospvajc mlde~i prostor kvzjemnmu setkvn a zbav a pYpadn nabdnout alternativu ke komer n ladnm nabdkm diskotk a rockovch klubo a jinch zbavnch podniko; jednorzov akce otevYen i pro aira veYejnost, jako napY. divadeln pYedstaven, sportovn a jin sout~e, pYednaky, diskotky, filmov produkce, koncerty apod. przdninov a vkendov akce jak pro vae uveden skupiny, tak i pro dala zjemce Ka~d z uvedench stYedisek m pravideln kontakt snkolika sty mladch lid. Vedenm stYediska je povYen Yeditel. Jeho pYmm nadYzenm je zstupce provincila pro stYediska mlde~e. Po strnce metodick je za stYediska zodpovdn delegt pro pastoraci mlde~e. Salesinsk stYediska mlde~e pracujc sromskou mlde~ Salesinsk stYedisko mlde~e esk Budjovice OldYich Kaprl, SDB Salesini posobili v eskch Budjovicch neveYejn u~ od roku 1980. Vr. 1990 jim byla svYena farnost tyYi Dvory. Od eskobudjovickho biskupstv dostali kdispozici bval frantiaknsk kostel sv. Vojtcha spYilehlou budovou (v dob totality mateYsk akolka). Vroce 1991 vnm vzniklo i Salesinsk stYedisko mlde~e. Vchovn innost je zprostYedkovna programy, kter sleduj prevenci kriminality, vchovu krodi ovstv, vytvYen vzjemnch vztaho apod. Krom oratoYe, klubu a zjmovch krou~ko podporuj salesini jak prci sdtmi na sdliati, tak i przdninov pobyty pro vYc dti zji~nch ech (chaloupky). Vrmci innosti stYediska je vyhrazen prostor tak pro prci sromskou mlde~. Vkontaktu se stYediskem je 1500 dt a mladch lid. StYedisko je od r. 1999 zaYazeno vsti akol a akolskch zaYzen. Kontakt: SaSM  dom dt a mlde~e Emy Destinov 1, 370 05 esk Budjovice tel: 038/5341563; 038/5341877 e-mail:  HYPERLINK mailto:sdbcb4@telecom.cz sdbcb4@telecom.cz www.sdb.cz Salesinsk stYedisko mlde~e Ostrava P. Pavel KuchaY Vroce 1934 byl bhem pol roku zsluhou `tpna Trochty postaven salesinsk stav vOstrav. Brzy zde byla otevYena ka~dodenn oratoY. Ji~ bhem prvnho roku pYichzelo do salesinskho stavu  Don Bosko vOstrav denn okolo tY set chlapco. Vstav bylo k dispozici fotbalov hYiat, vzim kluziat, klubovny a herny se stolnm tenisem. Vostravsk oratoYi se rozvinula i kulturn innost. Byla zalo~ena kapela, smy cov orchestr, pveck sbor a divadeln skupina. Vnoru 1942 nacist zdeja stav zabrali a salesinom zostal pouze kostel sv. Josefa smalou mstnost a jeviatm. Tam pokra ovala oratoY bhem vlky vomezenm rozsahu. Po vlce se za ala oratoY rozvjet opt naplno. Rozvoj oratoYe byl nsiln pYeruaen obsazenm stavu ozbrojenou moc vr. 1950. PYesto neustala innost pln. Jeat Yadu let se schzeli mlad lid kolem  Boska , jak Ykali salesinskmu domu, ae u~ vmal mstnosti u kostela nebo vsoukrom. Na svoji ilegln innost vdob totality navzali salesini hned v roce 1990 tm, ~e za ali znovu s innost oratoYe. Oficiln bylo Salesinsk stYedisko mlde~e vOstrav zYzeno vr. 1995. Od 1. 9. 1996 je stYedisko vsti akol a akolskch zaYzen. StYedisko se od za tku Ydilo zsadou otevYenosti vo i vaem skupinm mlde~e. Proto se tak innosti ostravskho stYediska astn zejmna romsk mlde~. Vedle oratoYe a zjmovch krou~ko se zde rozvj zejmna dou ovn akolnch pYedmto a klub pro dvky. K innosti stYediska patY rovn~ vkendov a przdninov vlety a tbory. StYedisko je zapojeno do programu Centra v asn intervence pYi socilnm odboru magistrtu. StYedisko navatvuje pYibli~n 300 dt a mladch lid. Kontakt: SaSM  dom dt a mlde~e Vtkovick 28, 70200 Ostrava tel.: 069/6622181, 069/6626476, 069/6622168Fax: 069/6622144 e-mail:osastem@atlas.cz www.sdb.cz Salesinsk stYedisko mlde~e Teplice Mgr. Ing. Ladislav Ndvornk Po svm nvratu do litomYick diecze vr. 1968 vyzval litomYick biskup  salesin `tpn Trochta Yadu svch spolubratY, aby mu pomohli obnovit ~ivot farnost, kter byly dky odsunu sudetskch Nmco a soustavn ateistick propagand bhem 50. a 60. let totln zdevastovan. Tak se dostali salesini tak na Teplicko. Vzhledem kpYedchoz tradici a pYtomnosti salesino vokol, pYijala vr. 1990 salesinsk provincie odpovdnost za farnosti ve mst Teplice a vjeho okol. Vlistopadu roku 1990 bylo otevYeno Salesinsk stYedisko mlde~e vTeplicch-`anov v ulici Pod Doubravkou. Technick stav domu byl vaak nevyhovujc. Dom byl prodm a StYedisko vroce 1996 uzavYeno. Sou asn SaSM na sdliati Prosetice bylo otevYeno 25.2.1999 vprostorch patYcch Mstu Teplice. Od 1. 9. 2000 je stYedisko zaYazeno do st akol a akolskch zaYzen. StYedisko mlde~e pracuje zatm vprovizornch podmnkch. Proto vhledov po tme svstavbou vlastnho objektu. Msto patY mezi msta snejvyaa kriminalitou v R. Jedn se hlavn o pYestupkov a kriminln iny, u~vn drog, alkoholu, cigaret a prostituce. Mnoh kriminln innost je spojen sproslulou mezinrodn silnic E55, kter prochz mstem. Nedalek sttn hranice, rozdlujc  svt bohatch a chudch , pYitahuje vaechny, kteY chtj snadno zskat penze jakmkoliv zposobem. Prostituce, drogy, ern obchod, pYevad stv a s tm souvisejc pYtomnost mezinrodnch gango je ka~dodenn realita nevhodn pro vvoj mladho lovka. Uvedenmi problmy jsou ohro~eny pYedevam dti a mlad, kteY ve svm nejcitlivjam vku trv voln as na ulici, u vhernch automato, v no nch klubech, barech i hernch. Postrdaj citov a asto i materiln zzem. Tyto dti jsou bezprostYedn ohro~eny mnoha patogennmi jevy, kter ohro~uj nejen sou asnou, ale i budouc generaci. Salesinsk stYedisko mlde~e sdl vokrajov sti Teplic-sdliat Prosetice, kter je nejbli~am sdliatm seku E55. Aktivity se zamYuj pYedevam na dti a mlde~, kter nen podchycena jinmi zjmovmi tvary a m vchovn problmy. Sna~me se vnovat vaem bez rozdlu rasy a nbo~enskho pYesvd en. Vzhledem ke slo~en obyvatel sdliat Prosetice tvoY zna nou st nvatvnko stYediska Romov. Proto jsme se rozhodli vnovat vTeplicch prci sRomy zvlatn pozornost. Od svho otevYen na konci nora 1999 je zaregistrovno vce ne~ 250 dt a mladch lid. Vtsn blzkosti se nachz Z`, kterou navatvuje asi 500 dt. PYichzej sem vaak i dti, z jinch Z`, a zvlatn akoly. innost stYediska spo v vedle pravideln oratoYe ( herna ), krou~ko a dou ovn tak vmno~stv menach jednorzovch akc, vleto a przdninovch pobyto. StYedisko m asi 200 pravidelnch nvatvnko. Naa snahou je vytvoYit prostYed, kde mohou mlad lid u~ite n strvit svoj voln as, rozvjet sv schopnosti, zliby, a tak pro~t pYtelstv a dobrodru~stv skamardy. Aktivn pYtomnost pedagogo se sna~me pYedchzet negativnm vlivom, Vprostorch stYediska a na nmi poYdanch akcch se nesm kouYit, nepodv se alkohol a netoleruj se drogy. PYehled aktivit stYediska: Herna: pondl  ptek (13:30- 18:00) Krou~ky: po ta e, meteorologie, nmeck a anglick jazyk, vtvarn innost, zpv, jak se stt dosplm, m ov hry, fotbal, holejbal, povdn o Bibli, diskusn skupiny. Dou ovn: matematika Z` i S`, esk jazyk, anglick jazyk Nepravideln akce: letn tbory,  Lto vsdliati = tyYtdenn program (vlety, sportovn akce, vkendov pobyty pro dti ze sdliat). Vprobhu roku uskute Hujeme vkendov akce. Vzim poYdme vlety na b~kch do blzkch Kruanch hor a nvatvy plaveck haly. Ve stYedisku pracuje 6 zamstnanco vtrvalm pracovnm pomru a tYi mu~i ve vkonu civiln slu~by. Krom toho se na aktivitch podl jeat nkolik dobrovolnko. Ke sv innosti stYedisko vyu~v prostory pronajat od msta Teplice. Od otevYen stYediska vroce 1999 byl provoz zajiatn na zklad granto nadac a daro. Od zY 2000 je stYedisko mlde~e zaYazeno do st akolskch zaYzen a dostv od M`MT pravidelnou sttn dotaci. Kontakt: Salesinsk stYedisko mlde~e Mgr. Ing. Ladislav Ndvornk Rovn 277, 415 01 Teplice 0417/578 480 sasm@teplice-city.cz  HYPERLINK http://www.teplice-city.cz/sasm www.teplice-city.cz/sasm Vyaa sociln pedagogick a teologick akola Jabok Salesinsk provincie Praha je zYizovatelem vyaa odborn sociln pedagogick a teologick akoly Jabok. `kola byla zalo~ena r. 1992. Zalo~enm tto akoly navzali salesini na tradici neveYejnho vzdlvn vdob totality ve form kurzo tzv. mal teologie. Jabok si klade za cl pYipravovat vychovatele a pracovnky v sociln oblasti, eventueln v crkevn pastoraci, a to pYednostn pro prci s posti~enou, naruaenou nebo ohro~enou mlde~. Jabok je katolick akola ekumenicky otevYen pro vaechny lidi dobr vole, kteY pYijmaj jej program, bez ohledu na jejich crkevn pYsluanost i nepYsluanost. Poskytuje zkladn odborn vzdln v oblasti sociln pedagogiky a sociln prce a v oblasti teologie a filosofie. Nzev Jabok je zkratkou jmen dvou pedagogo: Jan Bosco a Jan Amos Komensk. Kontakt: Vyaa sociln pedagogick a teologick akola Jabok Salmovsk 8 12000 Praha 2 Tel.: 02/24920425, 24919498 e-mail:  HYPERLINK mailto:jabok1@volny.cz jabok1@volny.cz  HYPERLINK http://www.volny.cz/jabok1/ www.volny.cz/jabok1/ Literatura: PYehled literatury je pYevzat zprce Mgr. JiYho Rouse. Aktuln otzky romskho obyvatelstva v SFR. Studie FMPSV, Praha 1991. Alin ov, M. a kol.: Bibliografie romistick literatury. 1. vyd. Olomouc 1994. Andrensk, M. - Szalayov, J.: Morln vvin rmskho dieaea. Psycholgia a patopsycholgia dieeaea, 1991, 26, .2, s.125 - 132. Aakenzay, L.: Sto ohHo a jin povdky. 2. vyd. Praha 1953. Augustini ab Hortis, S.: Cigni vUhorsku. 1. vyd. Bratislava 1995 Ba ov, V.: Typolgia romskch rodn na Slovensku. Sociolgia, 22, 1990, .4, s. 491-501. Balabnov, H.: Praktick zkuaenosti se vzdlvnm romskch dt. 1. vyd. Praha 1995. Balco, J.: Husle slabutm krkom. 1. vyd. Bratislava 1979. Balvn, J. a kol.: Spole n. Spolu sRomy kmultikulturn vchov ve akolstv. 1. vyd. st nad Labem  Brno 1997. Banga, D.: ierny vlas. 1. vyd. Koaice 1969. Banga, D.: Magnlie zhasnaj. 1. vyd. Bratislava 1990. Barbua, M.: Spiask klapanice. Tam okolo Levo i. Cigni vo iscu. 1. vyd. Spiask Nov Ves 1990. Benea, J.: Cikni v eskoslovensku (antropologick studie dosplch mu~o). 1. vyd. Brno 1975. Bratinka, P.: Zprva o situaci romsk komunity v esk republice. Podklad pro schozi vldy R. Praha 1997. Bubelni, J.: SkvalitHovanie prce pri rieaen otzok cignskych obyvate>ov. Socilna politika, 16, 1984, .12, s. 278 - 279. Cignske piesne. 1. vyd. Bratislava 1980. echovsk, M.: Pom~e dslednose, nie benevolencia. Vchodoslovensk noviny, 32, 1983, . 16, s. 7. Daniel, B.: Djiny Romo. 1.vyd. Olomouc 1994. Danihel, V.: Manua znamen lovek. 1. vyd. Bratislava 1986. Davidov, E.: Bez kolb a aiatrov. 1. vyd. Koaice 1965. Davidov, E.: Romano drom - Cesty Romo 1945-1990. 1. vyd. Olomouc 1995 Davidov, E.- }i~ka, J.: A letelepedett cignysg npzenje Csehszlovkiban. 1. vyd. Budapest 1991. Ddi , M.: Ciknsk dti vmateYskch akolch. Predakolsk vchova, 37, 1982/83, . 5, s. 28 - 29. Ddi , M.: `kola bez kzn. 1. vyd. esk Budjovice 1985. Ddi , M.: `umavsk bukolika. 1. vyd. st nad Labem 1972. Ddi , M.: Vchova a vzdlvn ciknskch dt a mlde~e. 1. vyd. Praha 1982. Dubayov, M.: kproblematike vzeahu cignskej loklnej a cignskej etnickej skupiny. Slovensk nrodopis, 38, 1990, .1/2, s.274-277. Dzvonk, E.: Slep jaskyHa. 1. vyd. Bratislava 1977. Farkaa, I.: Vo vchove cignskych det dslednejaie. Socilna politika, 1984, 16, . 10, s. 228 - 229 Ferencov, I.- Balog, M.: Cigni s u~ vnebi. Mosty, 4, 1995, . 37, s. 4-5. Ferjen kov, M.: Prdu Romovia do neba? Osvetov prca, 40, 1990, . 20, s. 23 - 24. Ficowski, J.: Cyganie w Polsce - dzieje i obyczaje. 1. vyd. Warszawa 1989. Frdaov, H.: Ciknsk rodina a akola. Dti a my, 1986, 16, .3, s. 9 - 11. Friatensk, H.  Lzni kov, I.  Sulitka, A.: Neznm holocaust. 1. vyd. Praha 1995. Fulkov, E.: Identita Rmov cez ich kultrnu gramotnose. 1. vyd. Bratislava 1995. Gabzdilov, A.: Sksenosti scignskymi ~iakmi vo vtvarnej vchove. Estetick vchova, 21, 1980, . 4, s. 109 - 110. Gadlinov, J.- Kasperkov, A.: Prce sciknskm obyvatelstvem. 1. vyd. Karvin 1982. Galata, J.: Ke nesta  rodina. Nrodn vbory, 1987, . 5, s. 17 - 18. Genibarica. 1. vyd. Bratislava 1993. Gu~i, Z.: Cikni v echch. Rukopis. Havl kov Brod 1995. Hbov k, O.: Treba Rmom integrciu? Literrny t~denk, 6, 1993, . 6, s. 5. Hbov kov, B. a kol.: havore Romane. Obraz rmskych det a mlde~e vliteratre. 1. vyd. Nitra 1993. Hbov kov, B. - Seman, K.: RomHi. Rmska ~ena vliteratre. 1. vyd. Nitra 1994. Hiveaov-`ilanov, D.: Cignske leto. 1. vyd. Bratislava 1980. Hod ov, L.: Krl bydl za rohem. 1. vyd. Praha 1973. Horvthov, E.: Cigni na Slovensku. 1. vyd. Bratislava 1964. Horvthov, E.: kotzke etnokultrneho vvoja a etnickej klasifikcie Cignov. Slovensk nrodopis, 22, 1974, . 1, s. 3-16. Hrabcov, J. - Temprov, J.: Rodinn zzem ciknskch dt. Vchovn poradce, 24, 1987, . 1, s. 51 - 55. Hbschmannov, M.: Ciknsk psn. 1. vyd. Praha 1972. Hbschmannov, M.: Co si pYej Romov? PotYebnost etnickho jazyka. Lidov noviny, 3, 1990, . 9, s. 8. Hbschmannov, M.: Kdo jsou Romov? Nov Orient, 27, 1972, . 5, s. 144 - 146. Hbschmannov, M.: kjazykov situaci Romo v SSR (Sociolingvistick pohled). Slovo a slovesnost, 37, 1976, . 4, s. 328 - 336. Hbschmannov, M.: Goaver lava phure Romendar. Moudr slova starch Romo. 1. vyd. Praha 1991. Hbschmannov, M.: Romsk pohdky. 1. vyd. Praha 1973. Hbschmannov, M.: `aj pes dovakeras - Mo~eme se domluvit. 1. vyd. Olomouc 1994. Hbschmannov, M.: Zklady romatiny. 1. vyd. Praha 1974. Hbschmannov,M.-`ebkov,H.-}igov,A.:Romsko- esk a esko-romsk kapesn slovnk. 1. vyd. Praha 1991. H~evka, M.: arokrsn Ruca. 1. vyd. Bratislava 1979. Chaloupkov, Z.: Sou asnost a romsk populace. 1. vyd. Bratislava 1991. Jamnick-`merglov, Z.: Djiny naaich cikno. 1. vyd. Praha 1952. Janiaov, D.: kproblematice spanho zaakolen ciknskch dt. Otzky defektologie, 26, 1983/84 . 7, s. 249 - 254. Jan kov, B.: Romskm dtem - Ykanky a pohdky. 1. vyd. Praha 1992. Kaln, S.: Cignsky pla  a smiech. 1. vyd. Bratislava 1960. Keilberthov, J.: kotzce jazykov deprivace ciknskch dt. Otzky defektologie, 22, 1979/80, . 6, s. 262 - 272. Kju ukov, Ch. et al.: Rmovia a gramotnose. 1. vyd. Nitra 1994. Kladivov, V.: Kone n stanice Auschwitz - Birekenau. 1. vyd. Olomouc 1994. Knotek, `.: primn vyznania. Literrny t~denk, 6, 1993, . 6, s.5. Kohan, K. - Komanick, P.: Nejde len o Cignov. Preaovsk experiment pomha pri vchove. Vchodoslovensk noviny, 31, 1982, . 124, s. 4. Kolaj, D. - Jan kov, G.: Zmeny vmravnom hodnoten cignskych ~iakov vletnch rekrea no - vchovnch tboroch. Komensk, 107, 1982/83, . 9, s. 560 - 561. Kollrov, K.: Zaako>ovanie vcignskych triedach. U ite>sk noviny, 30, 1980, . 12, s. 4. Koval kov, A.: Vsledky asto neadekvtne siliu. Nrodn vbory, 1987, . 5, s. 19 - 20. Ku era, M.: Domcnosti a bydlen ciknskho obyvatelstva. Demografie, 26, 1984, . 2, s. 172 - 177. Kuruc, P. et al.: Na pomoc u ite>om cignskych det zo zanedbanho rodinnho prostredia. 1. vyd. Nitra, 1979. Kyse>ov, J. - Hroncov, L.: Metdy a formy rozairovania slovnka cignskych det. Predakolsk vchova, 37, 1982/83, .10, s. 15 - 17. Lackov, E.: Cignsky tbor. 1. vyd. Bratislava 1956. Lackov, E.: Narodila jsem se pod aeastnou hvzdou. 1. vyd. Praha 1997. Lackov, E.: Rmske rozprvky. 1. vyd. Koaice 1992. Lehenov, T.: Cignsky tbor. 1. vyd. Bratislava 1991. Lakatos, M.: Za aden obrazy. 1. vyd. Bratislava 1986. Lakatoaov, M.: Nkter zvyklosti olaaskch Romo. Romano D~aniben, 1, 1994, .3, s.2-13. Lesn, V.: Cikni v echch a na Morav. Nrodopisn vstnk eskoslovansk, 10, 1916, s. 193 - 216. Lesn, V.: Cikni v echch a na Morav. Nrodopisn vstnk eskoslovansk, 11, 1917, s. 57 - 63. Ligeois, J.-P.: Rmovia, Cigni, ko ovnci. 1. vyd. Bratislava 1985. Mchalov, M.: Lid mezi lidmi. 1. vyd. Praha 1961. Mal, H.: Sou asn stav antropologickho vzkumu ciknskch dt v SSR. eskoslovensk pediatrie, 32, 1977, . 9, s. 549 - 552. Mal, H.: Vchova, vzdlvn a biologick vvoj ciknskch dt a mlde~e v SR. 1. vyd. Praha 1984. Mal, H.-Such, J.: Speciln pYprava u itelo pro prci sciknskmi dtmi. 1. vyd. Praha 1973. Malechov, L.: Zkuaenosti zvchovn prce sdtmi ciknskho povodu vmateYsk akole se zvlatn p . Predakolsk vchova, 28, 1973/74, . 10/11, s. 271 - 274. Mann, A.B.: Duchovn rozvoj - podmienka urchlenia spolo enskho rastu rmskeho obyvate>stva na Slovensku. 1. vyd. Bratislava 1994. Mann, A.B.: Etnick tolerancia a novinrska etika. Nov slovo, 32, 1990, . 10, s. 5. Mann, A.B.: Rmovia: predsudky a h>adanie dvery. Kultrny ~ivot, 25, 1991, . 16, s. 7. Mann, A.B.: Rmovia vKremnici. Romano D~aniben, 1, 1994, .4, s.7-15. Mann, A.B.: Vber man~elskho partnera u Cignov - Rmov na Spiai. Slovensk nrodopis, 38, 1990, .1/2, s.278-284. Mann, A.B.: Vvoj rmskej rodiny vdvoch spiaskych obciach. Slovensk nrodopis, 38, 1990, .1/2, s.274-277. Maruaiakov, J.: kproblematike cignskej skupiny. Slovensk nrodopis, 33, 1985, .4, s.694-708. Maruaiakov, J.: Rodinn ~ivot valaaskch Cignov na Slovensku a jeho vvinov tendencie. Slovensk nrodopis, 34, 1986, .4, s.609-634. Maakov, Z.: Zkuaenost zprvn interntn mateYsk akoly pro dti ciknskho povodu vst n. L. Predakolsk vchova, 35, 1980/81, . 4, s. 109 - 110. M ern srdce. 1. vyd. Praha 1982. Milo, `.: kformovaniu nrodnej osobnosti cignskeho dieeaea. Komensk, 106, 1981/82, . 4, s. 231 - 234. Moric, R.: Trikrt som uaiel. 1. vyd. Bratislava 1961. Mouric, F.: Romskm dtem - psn. 1. vyd. Praha 1992. Murnov, J.: Citov zbl~enie scignskymi deemi. Predakolsk vchova, 37, 1982/83, . 5., s. 28 - 29. Ne as, C.: Historick kalendY. Djiny eskch Romo vdatech. 1. vyd. Olomouc 1997. Ne as, C.: Nemo~eme zapomenout. Naaei bisteras. 1. vyd. Olomouc 1994. Ne as, C.: Romov v esk republice v era a dnes. 2. vyd. Olomouc 1993. Neznmi Rmovia. Bratislava 1992. Nohejl, V.: Dru~inov tYda ciknskch dt. Vychovvate>, 13, 1968/69, . 6, s. 154 - 155. Nov ek, J.: Cikni v era, dnes a ztra. 1. vyd. Praha 1968. Nov poh>ady na prcu scignskymi ob anmi. Osvetov prca, 36, 1986, . 11, s. 29 - 30. Olh, V.: Khamori lului-slune nice. 1. vyd. Praha 1996. Olh, V.-Demeter, G.: Boh mluv ke svm dtem - O Del vakerel ke peskere have. 1. vyd. Praha 1992. Okruhlica, =.: Niektor zvlatnosti psychiatrickej chorobnost prsluankov cignskeho etnika. eskoslovensk psychiatrie, 83, 1987, . 4/5., s. 243 - 250. O romsk problematice se zamYenm na u itelsk vzdlvn. Sbornk materilo zodbornho seminYe. 1. vyd. Brno 1993. Paramisa. Antolgia romskej rozprvky. 1. vyd. Bratislava, 1992. Pato kov, K.: Som Cignka. 1. vyd. Bratislava, 1992. Pekrek, P.: Nkolik poznmek kproblematice Romo. Praha 1993. Peroutkov, E.: O prci ciknsk tYdy na zvlatn akole interntn. Otzky defektologie, 15, 1972/ 73, . 10, s. 405-406. Plichtov, B.: Jak se mte, dobY lid. Mosty, 4, 1995, . 37, s. 4-5. Podgorec, V.: Biely cignik. 1. vyd. Bratislava 1970. Pohl, J.: Na ciknsk stezce. 2. vyd. Praha 1987. Pokuta, E.: D~anes romanes?. 1. vyd. Brno 1992. Porubec, O.: Pre Rmov som sa stal Rmom. Nov evanjelizcia 2000, 23, 1993, . 10, s. 2-3. Pospailov, H.: Substruktura marginln skupiny. 1. vyd. KromY~ 1996. Prce sciknskm obyvatelstvem. Sbornk MPSV SR. Praha 1976. Prailov, T. - Chaloupkov, M.: Zkuaenosti ze styku sciknskmi rodinami ~ijcmi vPraze 5. eskoslovensk pediatrie, 32, 1977, . 9 s. 556 - 558. Predmersk, V.: Rast nm nov >udia. 1. vyd. Bratislava 1961. Problmy vchovy a vzdelvania cignskej mlde~e. Bratislava 1976. Prokop, J.: Osamoten rieaitelia. Osvetov prca, 27, 1987, . 6, s. 31 - 32. Ravasz, J.: Jileskero kheroro. Dome ek vsrdci. Shvhzik. 1. vyd. Bratislava 1992. Rokosov, M.: Co lze jeat udlat pro zvaen vzdlanosti romskch dt. Specifick pYstup kromskm dtem. Rukopis. Praha 1996. Romano hangoro. 1. vyd. Bratislava 1993. Rmovia na Slovensku a vEurpe. 1. vyd. Bratislava 1995. Rmska tematika vliterrnej a umeleckej reflexii. 1. vyd. Bratislava 1994. Rusnk, A.: Adapta n problmy cignskych det vakole. Komensk, 108, 1983/84, . 8, s. 488 - 493 Sedlk, A.: Poznvame Cignov - Rmov. 1. vyd. Preaov 1992. Sekera, J.: Dti zhlinn vesnice. 8. vyd. Praha 1969. Seman, K. et al.: Romsk matka. 1. vyd. Nitra 1991. Seman, K. - Vesel, T.: Na slobodu a demokraciu pripraven? Mlad rozlety, 4, 1990, . 33, s. 14 - 15. Scholtzov, E.: Mravn vchova - zklad prce scignskymi deemi. Predakolsk vchova, 43, 1988/89, . 2, s. 18 - 19. Srb, V.: Demografick profil eskoslovenskch Romo. esk lid, 72, 1985, . 3, s. 139 - 148. Srb, V.: Nkter demografick, ekonomick a kulturn charakteristiky ciknskho obyvatelstva v SSR 1984. Demografie, 26, 1984, . 2, s. 161 - 172. Slovensk nrodopis, 28, .1, 1988. ` uka, E. - `porer, P.: Rmovia - meradlo naaej humanity. Kultrny ~ivot, 25, 1991, . 6, s. 4. `ebkov, H.: Jazykov situace Romo a jej vvoj. 1. vyd. Praha 1995. `otolov, E.: ksituaci Romo vEvrop. Speciln pedagogika, 2, 1991/92, . 5, s. 22 - 24. `tampach, F.: Cikni v eskoslovensk republice. 1. vyd. Praha 1929. `tefan, M.: kformovaniu mravnej osobnosti cignskeho dieaea. Komensk, 106, 1981/82, .4, s. 231 - 234. `tpn, J.: Jazykov situace ciknskho dtte vpYedakolnm zaYzen. 1. vyd. Hradec Krlov 1984. `tpn, J. - }nsk, L.: Ciknsk jedinec vkolektivnm zaYzen. Komensk, 97, 1972/73, . 5, s. 178 - 181. `varblk, J.: Ako alej vskultrnen cignskych obyvate>ov. Osvetov prca, 36, 1986, . 7, s. 28 - 29. `varblk, J.-Adamovi , K.: Osobitosti vo vchove a vyu ovan cignskych ~iakov zkladnej akoly. 1. vyd. Bratislava 1979. Tur ek, K. - Danko, J.: Vskyt alkoholickch psychz u cignskeho etnika. Protialkoholick obzor, 22, 1987, . 2, s. 83 - 87. da~k, L.: Dvanse zlatch monarchov. 1. vyd. Bratislava 1992. Urbanita zv. 67: elov publikcia Slovenskej komisie pre ~ivotn prostredie. Bratislava 1990. Vadovi , J.: Hygina vosadch. 1. vyd. Bratislava 1974. Vargov, B.: Rm at a Rm ence a ako sa stae diev aeom. 1. vyd. Nitra 1992. Vargov, B. - Hbov kov, B. - Seman, K. - Kju ukov, Ch.: Vchova a vzdelvanie rmskych det vzahrani  (komparcia najv~nejach problmov u ns a vzahrani ). 1. vyd. Nitra 1993. Verae zvrbiny. Antolgia romskej pozie. 1. vyd. Bratislava 1992. VoYakov, M.: Zpvajc housle. 1. vyd. Praha 1969. Zelinov, H.: Jakubko. 1. vyd. Bratislava 1959. Zeman, L. - Hanikov, M. - Pocheov, M.: Ciknsk dti vnhradn rodinn p i. eskoslovensk pediatrie, 32, 1977, . 9, s. 561 - 562. Zkuaenosti zprce mezi ciknskm obyvatelstvem. Praha 1960. }lnayov, E.: Pojmov svt ~ko prvnho ro nku zkladnch akol zhlediska romatiny. 1. vyd. Praha 1995.  pYloha usnesen . 619 ze 3. Yjna 1991  usnesen . 463 ze 13. listopadu 1991  usnesen . 29/1992 z 15. ledna 1992  . 40/1993 Sb.  . 67/1993 ze dne 10. nora 1993  . 210/1993 z 28. dubna 1993  napY. usnesen . 506/1993 (opatYen k Yeaen situace romskch dt a mladistvch)  usnesen . 686/1997 ze dne 29. Yjna 1997 ke Zprv o situaci romsk komunity v R a opatYench napomhajcch jej integraci ve spole nosti.  usnesen vldy R . 581 ze dne 17. zY 1997 o zYzen Meziresortn komise pro zle~itosti romsk komunity  usnesen vldy R . 640 ze dne 15. Yjna 1997 o Statutu Meziresortn komise pro zle~itosti romsk komunity.  Devore, W.,Schlesinger,E.: Ethnic-sensitive social work practice. Macmillian (3rd ed.) 1991. s.52-3 citovno dle: Devore, W.,Schlesinger,E.: Ethnic-sensitive practice. In: Encyklopedia of Social Work. NASW Press, Washington, 19th edition 1995.  Lorenz,W.:Social Work in Changing Europe. Routledge, London a New York s.151 Dominelli.L.:Antiracist social work. Macmillan, London 1988. s.36-37  srv. tak ir kritika falenho univerzalismu in: Bara,P:Politick teorie multikulturalismu. Centrum pro studium demokracie a kultury, Brno 1999.  srv. napY. Sadalla,G.,Henrigues,M.,Holmberg,M.:Konflikt, koYen ~ivota. Partners for democratic Change - esk centrum, Praha 1996. s.99  Cox, C.B.,Ephross,P.H.:Ethnicity and Social Work Practice. Oxford University Press, Oxford 1998. s.32, 52 tamt~ tak ilustrujc pYklad, s.53: "Anglo-sask str~nk stoj pYed hispnskm adolescentnm klukem. Ten druh hled do zem, kdy~ se ho str~nk vyptv. Policista Yekne: "Dvej se na m, kdy~ stebou mluvm!" Adolescent, ur it pYedevam cel nesvoj, jako vtaina lid, kdy~ jsou vyslchni polici, vzhldne. Pak, kdy~ si uvdom, ~e poruauje celo~ivotn zvyky, opt sklon hlavu. Vznikne vztekl hdka. Oba maj pocit, ~e je s nimi ten druh zachz hrub, kdy~ vlastn ka~d jedn podle svch pravidel interakce. Ty dva soubory pravidel jsou prost odlian. Stejn pravidla, kter u ili tohoto Latinsko-americkho chlapce, jsou sou st nkterch Asijsko-americkch kultur." (pYeklad autorka)  KopYiva, Karel: Lidsk vztah jako sou st profese. Portl, Praha 1997. s.32 Tmatu vlastn sebereflexe pracovnka se vnuje KopYiva vkapitolch II. VnitYn svt druhho lovka s.29-38; IV. Stopy citovch razo: Msta zablokovanho vvoje. s.53-71 a IX. Vcvik a supervize. s.131-141.  Husband,Ch.: Defining and containing diversity: community, ethnicity and citizenship. s.46 In: Ahmad W.I.U, Atkin, K.:Race and community care. Open University Press, Buckingham, Philadelphia 1996.  Cox, C.B.,Ephross,P.H.:Ethnicity and Social Work Practice. Oxford University Press, Oxford 1998. s.35  Devore, W.,Schlesinger,E.: Ethnic-sensitive practice. In: Encyklopedia of Social Work. NASW Press, Washington, 19th edition 1995. Cox, C.B.,Ephross,P.H.:Ethnicity and Social Work Practice. Oxford University Press, Oxford 1998.  Cox, C.B.,Ephross,P.H.:Ethnicity and Social Work Practice. Oxford University Press, Oxford 1998. s.17 (pYeklad autorka)  Cox, C.B.,Ephross,P.H.:Ethnicity and Social Work Practice. Oxford University Press, Oxford 1998. s.17-19  Devore, W.,Schlesinger,E.: Ethnic-sensitive social work practice. Allyn and Bacon, Boston 1999. s.21-60  Velk sociologick slovnk. Univerzita Karlova - vydavatelstv Karolinum, Praha 1996. s.910 ( autorem hesla sociln realita Jan Keller)  PeYichov,A.: Hledn cesty kspan prci sromskou komunitou vlokalit Prahy 6. Psemn prce kpostupov zkouace na FF UK. Praha 1997. s.19  Srv. Havrdov, Z: studijn listy vytvoYen pro vuku na Evangelick akademii. Komunitn prce. In: Obce, msta, regiony a sociln slu~by. SOCIOKLUB 1997. S. 172-197  Srv. Rubin, H. J., Rubin, I: Community Organizing and Development . Merrill, an imprint of Macmillan Publishing Company, New York 1986. s. 3  Autorita vkomunit nemus bt vzna kaktuln roli.Mo~e bt asociovna spae s hodnotami dlouhodob dole~itmi pro skupinu . NapY. vortodoxn ~idovsk komunit nejspa zjistte, ~e uznvanm je lovk velk nbo~ensk vzdlanosti. Vjime n nen ani kl  kct skrze spojen i spostavenm vzemi povodu. NapYklad mezi Vietnamci maj vedouc postaven asto vle n hrdinov zVietnamu. Cox, C.B.,Ephross,P.H.:Ethnicity and Social Work Practice. Oxford University Press, Oxford 1998. s. 96  Devore, W.,Schlesinger,E.: Ethnic-sensitive practice. In: Encyklopedia of Social Work. NASW Press, Washington, 19th edition 1995. Cox, C.B.,Ephross,P.H.:Ethnicity and Social Work Practice. Oxford University Press, Oxford 1998. s.92-7  Havrdov, Z: studijn listy vytvoYen pro vuku na Evangelick akademii. Srv. t~. Komunitn prce. In: Obce, msta, regiony a sociln slu~by. SOCIOKLUB 1997. S. 172-197, Rubin, H. J., Rubin, I: Community Organizing and Development . Merrill, an imprint of Macmillan Publishing Company, New York 1986.  Havrdov, Z: studijn listy vytvoYen pro vuku na Evangelick akademii. Srv. t~. Komunitn prce. In: Obce, msta, regiony a sociln slu~by. SOCIOKLUB 1997. S. 172-197, Rubin, H. J., Rubin, I: Community Organizing and Development . Merrill, an imprint of Macmillan Publishing Company, New York 1986.  Tamt~  Srov. zk. . 76/1978 Sb. o akolskch zaYzench ve znn pozdjach pYedpiso, 9 a 19.  Srov. 1. odst. 1 c. z.  Srov. Stanovy Spole nosti svatho Frantiaka Saleskho (salesino), l. 42:  Sv posln uskute Hujeme pYedevam prostYednictvm innost a zaYzen, kter nm umo~Huj vychovvat mlad k lidsk a kYeseansk zralosti: jako oratoY a stYedisko mlde~e, akola a odboorn u iliat, internty a domovy pro mlad v t~kostech.  Provincie sice bhem uplynulch deseti let zYdila pYes 20 salesinskch stYedisek mlde~e, ale nkter znich jsou v praxi jenom rozaYenou formou b~n prce s mlde~ v rmci Ymskokatolick farnosti a nevystupuj prakticky samostatn. PAGE  PAGE 18 8hlprxLB^`: < \  R T Z ^ Ż5CJOJQJOJQJ CJ OJQJ5CJ OJQJ5CJ$OJQJ56 CJ$OJQJ5:CJ$OJQJ5:CJ OJQJ CJ OJQJ@"CJOJQJ5@"OJQJ@CJHOJQJ5@CJROJQJ@CJ4OJQJ CJ4OJQJ28:Z\hjlnprt$d a$$dha$$dha$$a$$a$ԏH|tvxz|~xz|~Lp$d a$%$a$$d a$B^`: < \  R T 8 \ ^ $d ^a$$d a$$d a$    6 #%^ ^` $a$$`a$$a$$d a$    V&&~EEIJKKUtVXX]]fhgXlZlttwx\}^}~~~DԌ`bTVĵƵ̷XFTVhjZ|RrƷ jCJ U56CJ OJQJmHnHu56CJ OJQJ5CJ @CJ B*CJ ph@CJ CJ OJQJ 6OJQJ6CJ$OJQJCJ$CJ E%)@,t-.6D?B~EE2IKK8P>R.SXX]]_ha0fXl$a$$ 8 Hda$$ 8 Ha$$  Ha$XlZlqttDy\}^}րx4~V`bTVXȤԦ$ 8 Ha$$ 8 Hda$ԦĵƵܸ~,Vhjln $7^7a$$  Ha$ $ @a$$ 8 Hda$$ 8 Ha$.R:vT!$If$a$!$a$!$a$!$7^7a$$7^7a$ $7^7a$24:<|~:,<>68vľس殨}y56CJ@CJ j@CJ U 6@CJ j@CJ Uj6@CJ U 6@CJ @CJ @CJ 56CJ 56CJ$CJ$OJQJmHnHu5CJ$OJQJ5CJ jCJ UCJ 0JCJ jCJ UjCJ U-TVz| JL^`|~( 2)))))N*P*h*j******* + +4+6+J+L+++++++++(,*,>,@,f,h,|, jCJ U 6@CJ j@CJ U@CJ 6CJ @CJ @CJ CJ 56CJ 56 56CJMTV|JL`|~<d!$Ifx$$Ifp0"` 04 pa* '))))~yyyyyrrii !$$Ifa$$a$!$a$!x$$Ifp0"` 04 pa*!$If ))P*h*j***** + +6+J+L++}}}}}}}}} !$$Ifa$x$$Ifp0:" 04 pa*++++++*,>,@,h,|,~,,,,}}}|}}x$$Ifp0:" 04 pa* !$$Ifa$|,~,,,,,- -- -\-^-r-t-------..P.R.d.f.....//1122,2.2X2Z2|3~33384444 5 566667777*8,8T8V8`:b:::;;;;<<<<> >Ŀ@CJ @CJCJ@CJ @CJ@@CJ @CJ 56CJ 56CJ56 CJ OJQJCJCJ K, -- -^-r-t-----..R.d.}}}}x$$Ifp0:" 04 pa* !$$Ifa$d.f...../112,2d}}xxtx}}"!$a$ !$$Ifa$x$$Ifp0:" 04 pa* ,2.2Z2|3~3344 566677{r{{rr{r4 #$$Ifa$ !$$Ifa${$$Ifp0j " ` 0S4 pa* 77*8,8V8`:b::;;;<<<{l{r{{ #$$Ifa${$$Ifp0j " ` 0S4 pa* !$$Ifa$ <> >L>>>>?{Hrr{(rr !$$Ifa${$$Ifp0j " ` 0S4 pa* #$$Ifa$ >J>L>>>>>??@@8@|@~@@@@@AAAABBCC(C*CCCCClDnDDDDDDEEEEZG\GGGHH,H.H|I~IIIJJJJrOOOOOOOOOOOOOP PP¼ 56CJ56 CJ OJQJ 56CJ 56CJ@@CJ@CJ @CJ5CJ @@CJCJCJ CJJ???@@tubU !$Q$If`Qa$$ & FQ$If^Qa$$$If^a${$$Ifp0j " ` 0S4 pa*@@:@|@}t !$$Ifa$ #$$Ifa$x$$Ifp0 & ` 04 pa*|@~@@@{{ !$$Ifa${$$Ifp0j " ` 0S4 pa*@@ApAA{{{ !$$Ifa${$$Ifp0j " ` 0S4 pa*AAAAA@uul !$$Ifa$$ & F$Ifa${$$Ifp0j " ` 0S4 pa*AABC{{ !$$Ifa${$$Ifp0j " ` 0S4 pa*CC*CCD{{ !$$Ifa${$$Ifp0j " ` 0S4 pa*CCClD{r #$$Ifa$ !$$Ifa${$$Ifp0j " ` 0S4 pa*lDnDpDDDD{{r #$$Ifa$ !$$Ifa${$$Ifp0j " ` 0S4 pa*DDDE({{ !$$Ifa${$$Ifp0j " ` 0S4 pa*EEEZGp{{ !$$Ifa${$$Ifp0j " ` 0S4 pa*ZG\GGHH.H|I~IIJJJJL{{{r4r{nn" #$$Ifa$ !$$Ifa${$$Ifp0j " ` 0S4 pa* JpOrOOOOOOOOOO PPPyHyHyHyPx$$Ifp0: 04 pa* !$$Ifa$"PP,P.P@PBPTPVPhPjP|P~PPPPPPPPPPPPP:QQTQVQXQVJW]]jglggpjvxynԄ*4ԓԤv֥إȼٹٹ jCJ U56CJ OJQJmHnHu56CJ OJQJ 56CJ CJCJ OJQJmHnHu CJ OJQJ56CJOJQJ56CJ OJQJ0JjwCJU jCJUCJCJCJ :P.P@PBPVPhPjP~PPPPPPPP}P}X}X}Xx$$Ifp0: 04 pa* !$$Ifa$PPXQZQUVWLW]]]\bjglgx!$`a$!$a$x$$Ifp0: 04 pa* lggjpjvxxynԄ*ԓ$ & F`a$$a$!$`a$!$`a$"$$a$!$a$H¤ԤLv֥J @ $ & Fa$^$a$$a$ $ & Fa$$a$$ & F`a$إ "$FHJLXT2|<Z\08vN Z ((:*<*-- /$//0@ @ 56CJ 6OJQJ66CJ 6CJ$CJ$56CJ OJQJ5CJ OJQJ CJ OJQJ5CJ CJ$OJQJjCJ U0JCJ jCJ Uj,CJ UCJ ?h@z|<Z\$a$$a$$a$^$^`a$$a$ $ & Fa$$da$$a$& 0b  * H JV"%|'(  & F^$a$(((H)*<*+,,-- ///000(161H223D55  & F `  & F ^  & F^$a$ $ & Fa$56 9z9;<<f=AA2AABCCCC|DrMQ.RTRR$ & F^`a$$a$ $ & Fa$  & F ^$a$  & F^ @A2ACCC|DFFII*S6SfSrSZXpX\\ffkkl(mmnyyR|Zpz`lv,.$(*,BLRxHR    @CJ 6CJ$5CJ 56>*OJQJ56CJ OJQJ jCJ >*CJ 6CJ 6 6OJQJ CJ OJQJCJ IRSBSSSSZX\pcff6ggBh^ijjkl  & F^  & F ^ ^  & F^  & F^$a$$ & F^`a$  & F^l(mmmnprtz~6P<ȉR|2X  & F ^  & F ^  & F ^$a$$a$ZpfpڦRbޫ ܰ.  & F^$a$ $ & Fa$  & F^$a$  & F ^2&R0Fֿ$2\ $a$  & F^ d.t " @  & F^  & F^`$a$$a$$a$$a$`xh(X    4 z            $a$$a$  & F^        6 8  V$*Z>\>>@GXJT`T$a$$T`Ta$ $T`Ta$$a$$a$$ & FQ`Qa$$a$  6 8  $*+++++*,:,\,,,,N-X--B5d556^88 <=@=X=j=l===\>>x??`EEGGXJJJJJK$KKKOP|P~PQ"Q|RRRST0TUU VFVVW WBWJWW X>*CJ 56CJ OJQJ 5>*CJ 6>*CJ 5CJ CJ OJQJ6CJ CJ 56CJ 6CJ$ CJ$OJQJMXJKO WXX6YYZZ [[\\v]]"^L^^`__n```.aaa$ & F^a$ $T`Ta$$a$ X*Xabbbcccc6dBeVeteveeeeenggggDhh*CJ 5>*CJ >*CJ 56CJ OJQJCJ 5CJ Saabc*CJ 5CJ 6CJ OJQJ56CJ OJQJ6CJ CJ >*CJ UNj J&&z:;BD KtVL[acc@d|e$a$ $T`Ta$2XRXzYY0ZPZcc>d@dsttNzʠPdΡPjʤΤ8:تLrȲ6Dl&Bdnʷ>R`лػƼܼ5CJ OJQJ5>*CJ OJQJ CJ OJQJ5CJ 6CJ OJQJ56CJ OJQJ6CJ CJ >*CJ N|efrffg*hVhnhjbkkNll@mmmNn(qsstwx$a$ $T`Ta$$ & F^`a$xx6yyyzz܁Ȍ$L~đ$ & F ^`a$ $ a$$a$ $T`Ta$$ & F 7^`a$ޒ*ŸΣF8:ȲHJFzT`T$a$ $T`Ta$$ & F ^`a$ܼԾNbȿJzHn(<\x4R(p()9HHHZZ"[$[\]^]`]b]bblfnfhhjjoo qj0JCJ U0J66 CJ$OJQJCJ$OJQJ 5OJQJ5CJ OJQJ@CJ CJ OJQJ56CJ OJQJ>*CJ 5CJ CJ Fzj.RnpVx L $$ $a$ @T`TT`T$T`Ta$$a$ ((p()079V:X;;<<2=>>>@AE8GH & F ^` & F^``T`T$a$ $T`Ta$HHHI`JKK LzLM@NNPQ\2D46,  !!!!!!!!!<"ŽϵjDCJ U6CJ$OJQJj]CJ U56CJ OJQJ5CJOJQJ5CJ OJQJ5CJ 56CJ 56CJ CJ OJQJ0JCJ jCJ U jCJ U5CJ CJ CJ OJQJ8 @~&<>`TR.  ^8 & F $^`a$$a$^ ^`$a$  p#` 02D4,.>   $a$ $ & Fa$$a$ $ & Fa$$a$  & F7`7 $71$`7a$ & F ^` !!8!p!!n"p"r"t"v"x"z"|"~"""""""###B$F%$a$$a$ $ & Fa$$7`7a$$a$<">"@"h"j"""##ȏʏԏ֏܏.046Ԑ֐ڐܐDFHJL468:<q$j@CJOJQJUmHnHu6CJCJ$j@CJOJQJUmHnHu$j@CJOJQJUmHnHu CJOJQJ CJOJQJ'j6@CJOJQJUmHnHu5CJ 5CJ OJQJ CJ$OJQJCJ 0JCJ jCJ UjCJ U,F%%B&&'()\))*J+ ,-p-8.. /|/ 00122$3044f566D7$a$D778.9::V;;<<=&>>??@bAAB>C>DDjE F~FTGGRHHI$a$IPJJK2LLVMjNO^PQQRS4TT,UUVVWJXX>Y@Z [[]^^$a$^x_``ab~ccdeeXffg>hhZiiVjjkklmnbooLpBqq$a$qxByyzzf{{N||}p~*RZ$$a$l^Z؈ fvďƏȏʏ̏ΏЏҏԏ$a$$`a$$7`7a$$a$$a$ԏ.ԐD4Z:ԖhΤxVd#<Z\^`b:<>@B ĕtvhjy{ΤФxzn&( NP$ȵʵR`bdH6mH sH H* j0JU CJOJQJ6CJ jCJOJQJUmHnHu CJOJQJNV& NȵbFHZ\^vxz|~$a$h]h&`#$$a$dHJVXZ^`lnrtv|~CJ 0JmHnHu0J j0JU + 01hP/R . A!"#$%DyK sekyt.viktor@vlda.czyK :mailto:sekyt.viktor@vlda.czDyK yK *http://www.vlada.cz/DyK  www.msmt.czyK (http://www.msmt.cz/DyK pospisil@vlada.czyK 2mailto:pospisil@vlada.czDyK yK *http://www.vlada.cz/DyK sdbcb4@telecom.czyK 2mailto:sdbcb4@telecom.czDyK www.teplice-city.cz/sasmyK @http://www.teplice-city.cz/sasmDyK jabok1@volny.czyK .mailto:jabok1@volny.czDyK www.volny.cz/jabok1/yK 8http://www.volny.cz/jabok1/' i8@8 NormlnCJ_HmHsHtHN@"N Nadpis 1#$ & FQx@&^`Q5CJ @@@ Nadpis 2$<@&56OJQJH@H Nadpis 3$ & F<<@&56OJQJ8@8 Nadpis 4$@&5CJtHuH@H Nadpis 5$$7@&^7a$5CJ OJQJFF Nadpis 6$$d @&a$5CJ$OJQJB@B Nadpis 7$$d @&a$ CJ$OJQJH@H Nadpis 8$$7@&^7a$5CJ$OJQJ< @< Nadpis 9 $$@&`a$CJ BA@B Standardn psmo odstavceXMX Zkladn text - prvn odsazen `2B@2 Zkladn textxbC@b Zkladn text odsazen$x`a$OJQJtHuN @"N Zpat$ p#x`a$OJQJtHu*)@1* slo strnkyN>@BN Nzev$7x^7`a$5CJOJQJtHuTJ@RT Podtitul$7x^7`a$5CJOJQJtHu:U@a: Hypertextov odkaz>*B*HP@rH Zkladn text 2$ @a$@N@N Text pozn. pod aroudh CJOJQJ0O0 v et$a$ CJtHu0@ Seznam s odr~kami$ & FdxP>T?^`a$ CJtHuP/@P Seznam&$dxP^`a$ CJtHubD@b Pokra ovn seznamu$dxx^a$ CJtHu@&@@ Zna ka pozn. pod arouH*@O@ Body Text 2$^`a$HOH Body Text Indent 27^`78O8 normal 1$CJ_HmHsHtH*O* Normln1!1$HP@"H Zkladn text 2 "$xa$ CJOJQJ@@2@ Text pozn. pod arou#CJ@OB@ Zkladn text1$1$ CJOJQJNQ@RN Zkladn text 3%$d a$5CJ$OJQJ.b. Zhlav & p#Amm[nqrstʅ}u6hcʵٷIT^8 7$R]  !"#-W03/R i 2  %^Q>r '|nq]t-.ABCDEFGH~<=>?@ABCDEFGHP !/0Fabv)*Brsh\V W y z {    A JbY "##&''W*X*,,-.1,4-46H8I8:<<k>@~ACCC+ERFUHJJ*K+KKMUOdPjQQQTUXXnZ?\\^`4b5bkclcYe6f7fGfcfffffNgOgPgdgygzghjlpuw{y}z}}}}}}}}^~_~z~~~~~~~~~~eHB`ϑ˒̒Ӓ(45ZefzƓϓГ 4>?ZefՔߔ)23AKLMʕʖ-ӗmnWXpșəݙ+01Gܛݛ[\q&ab{ >?Vwxџҟ678FGH]ѠҠá٢KLMlĥ֥ץ  !+45?JKU`akvw̬ͬ߬.۱iQ5`aPQj$`aj%V}UVX bclN-.hiB} GWr%yz VFGU i~ Yk$IQHeG> $&'*'B''''''-*],/Q1]111!22 3_33^44445 6c78M;d= >?@P@(A_BBB)C>CCFDEH[JJJK8MMGOP8QmQQNRRSTsUVnVVVVWZWWXJXXXY^YY)ZZ[\#]]g^^U__``Iaa.bxbbcdEdddddee2eDeYeheiehhcijPjjkkhllxx0yFyvyyyz4{~ =OPQRSTUVWXYZ[\]^_+m-.aNá,Mk ^[&^ݭ7EtïеѵYܽ\-.azz{2'=-Jav45_0'5%    A j=mZ #:)+.// 00191O112+272t333'4a4444'5677 89V:m::::C;|;>W@@dDDDD&EREuEEMFFFGSGoGGJMMOPKQ#RRRRdWQ\D]^^^^k_`=abbpdPgggmmNnr7uvy8{|gHIW  8t+כC GgfϞޠabm0У= thӦxmݪ,Vzxֱf_oԾ@#E"z{K Uc.@fYUM G|R&BC=/:;aqr!+J5"~:V|'bvo Y # $ - K h     ! " * NOXBCDEFGHIJKLMNO[,,R'UuN#X bPnd]P[*   !J!!!4"v""3#o##$$p$$@%%:&&&h''%(m((()h))0*v**++++,-n--...Q///r00171n11*2p22263s334i45{5551666)7[77708o89D999*:::;[;;;2<f<<C==4>X>>>X??@j@@AAA8BwBBC]CDYDDDFEEEEEEEEEEEE"FLFuFFFF%GG(HHII$JJGKKtNO^PPJQQ'RRRSTkTTSUFWW3XgYZZ[[q\c]d]o]{]|]]0000000000000000800H80000000000000%000000000000000h000000080H00!80H000F80H0b0v80H0080H0080H0080H0*0B0B0B0B800000000000 0@0 @0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 00000g0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g0g!0g!0g!0g0g0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g"0g!0g!0g!0g0g!0g#0g0g!0g!0g0g#0g#0g0g!0g#0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g#0g0g!0g!0g0g!0g#0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g 0g0g!0g0g#0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g!0g0g0g0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g#0g0g!0g!0g#0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g#0g0g#0g!0g0g"0g"0g"0g"0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g$0g$0g"0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g!0g0g0g 0g 0g 0g0g000H0H0H0H000x0(00d0d0d0d0d0d0d0d0d0d0d0d0d0d0d0d0d0000008000000P0P0P0P 0P 0P 0P 0P 0P 0P 0 P0P 0 P 0 P 0 P 0 P 0P0P 0P 0P0P0P0P0P0P0P0P000.0.0.0.0. 0. 0. 0.0.0.0.0. 0. 0. 0. 0. 0. 0. 0. 0. 0. 0. 0. 0. 0. 0 . 0!. 0". 0#.0.0. 0$i 0%i 0&i 0'i000 0 0 0  0(  0)  0*  0+  0, 0 0 0  0  0 0  0  0-  0.  0/  00  01  02  03 0 0 0 0 0  05 05 05 05 05 05 05 05 05 0 5 0 5 0 5 0 5 0 50  0D 0D 0D 0D 0D 0D0  0pK 0pK 0pK 0pK 0pK 0pK 0pK 0pK 0pK 0 pK 0 pK 0 pK 0 pK 0 pK 0pK 0pK 0pK000W 04W 05W 06W 07W 08W 09W 0:W 0;W 0<W 0=W 0>W 0?W 0@W 0AW 0BW 0CW 0DW 0EW 0FW 0GW 0HW 0IW 0JW 0KW 0LW 0MW 0NW 0OW0W0W0W0W0W0W0W0W0W80+f0@f0@f0@f 0@f 0@f 0@f 0@f 0@f0@f0@f0@f0@f0@f 0P@f 0Q@f 0R@f 0S@f 0T@f 0U@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f0@f080F0F0000000000000000 0 0 0 0 00 0 0 000 0 0 0 0  0  0 0 0  0 00000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000 0 0 0 0 0 0 0000000000000000 0 0 0  0  0  0 000000000000 0  0 0 0 0 00000000000000000000000000000000000000000000000000000 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0  0  0  0 000 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0  0  0  0  0  0 0 0 0 0 0 0 0 0H0(00a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0a0000000 0M 0M 0M 0M 0M 0M 0M0M0M 0M 0M 0M 0M 0M 0M 0 0 0000000000000000000000000000000000000000000000000000 0 0 0 0 00 0 0 0 0000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000@#0@#0@#0@#0@#0@#0@#0@#0@#0@#0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0@0 @@0@0  |, >Pإ @  X2Xܼ qn<"<H~`fklqwt %XlԦT)+,d.,27<?@|@@AACClDDEZGJPPlg(5Rl  XJaz|exz HZK  F%D7I^qԏV~acdeghijmnoprstuvxyz{|}~|bfggg?gLg~#%GT-   *?]XXXXXXXXX !! _Hlt532702070 _Toc421673653PO]QZ];H7@!   - F|OwJOj""A$I$K$S$%%&&**2222^3d3::|????FG>HEHHH#J*J1K8KOOUPZPQQUUWWffUiZi\i`ibifi{iiqqqqxxxxxy{|2|>|_~z~~~%)TW v߂ <?BLAFOSkqKQotv}~ѐՐNs|ב<G( ɛ͛ muҟ8]<EVWAJץ¦a(ORtz$-2KRTWa}[b8Dmtw$-#,bHO6<krs{}SVW^bijo`[Bf;A"#&'*+47;G;        " ) 2 7 8 <         _dPi_for{Z+0NU\f6  ! !!!!"""""""""$$7$=$$$$$s&w&y&&'*'''''''Y(f(U)X)`)e)k)p)* +1,:,0 111H2^233332464777777777777$828889A999 :<:;;)<I<W?\???@P@A(AAAoCCCCFDmD[JJJ-KKK9L>LuLLL[MMM#N:NGOaOPJPQQSSSTTTTlUqUUUVVVV.X/XJYPYQYSYTYWYZZZ[[[<]@]]]^^U__)`-```ddZd_ddddYeffjjk kkkZlflllym|m:oDo4y;yIyPyzyyyyyy{ {7{:{}}M~S~HLӁف$ ,:7"&>D/Z.aǝϝڝNnys̟|%}Ѧ>J˩dݭ)4Я߯Ƴ]fQºѺƽVZV 2R[3:-6Iv:D5_5BjELHN('#+=E    + : & 5  A *1)W /4l q !,!!!2"6"##n%t%V([(u((((/)7)<)B)))**++++/ 0%0+0,040272a4455557799:%:::C;|;j==AAREuEEEFFIFMFFSGGJ2JOOPPLR[RjRnRRR?SDScVVVW%W2WOW[[]D]]^aaabbbpddlepeeeIfMfffffffffPgxgUkkllmmqr|| E0݊+̓ QtXe}0У&+HJkpդߤ t$Ӧ @DZ\Ч֧x %/2>?HKOPVmͩѩөة.0V]Ъz(IM<DѰֱdzҳسٳݳ;CøT\!'ENQ^oy`i{ UOs $AfGIN=/PW#)m_k:|$              / 4    38+.57O,6=FLScijvy,28AKP_6knR#)7>ABIJPQ[\fh'U\bgpv{~+78ABKL\adfn47#*6=BEX^dfoyz~5=>COPb #?BPWfklopst|}!'1[^ntz}#()./9;DEMXYd&'/5=>BGJ]e   "P_h[hw}Z o s x {            !!!9!.A.F.Q............//A/B/Q/\/{////////6070<0G0^0_0000000000000001Z1]1`1n1v11111111111112 222J222222222233"3#363_3b3e3x33333333333333333333334 44474:4;4B4F4M4N4S4X4[4i4r4x4444444445@5%616;6v6666888889999$9)9+99999999*:2:s::::;;!;+;.;7;8;@;E;H;[;a;g;p;z;;;;;;;;;;!<$<2<7<<<><?<A<U<X<f<k<<<<<<<<<<== ===1=2=q=u=== >!>4>X>]>d>j>p>w>z>>>>>>>>>>>>>???F?G?X????????????M@j@w@~@@@@@@@@@@@A AAAAA#A/A0AAAIANAVAgAiA~AAAAAAAAAAAA&B'B8B=BCBJBSB\BaBdBBBBBBBBBBBBICLCOCkCvCCCCCCCCCCCCCCCDD&D@DCDFD}DDDDDDDDEFEEEEEEE F F"FFFF2G3GGGGG>H?HHJJJJJJJJJKKKKKKLLSLLMMvOSSSTT!T)TkTSUV3X5X=X~XXXXXgYiYqYYYYYYZZZZZ[[J[S[,\4\c]d]l]o]z]}]],.@H}~;HOP(*ABqsgh[\U W x     @F%IOagX^ ""##&!&'$'''V*]*,,--..11+42466G8N8::<<j>p>@@}AACCCC*E0EQFWFTHZHJJ)K0KKKMMTOZOcPiPiQoQQQT TUUXXmZsZ>\D\\\^^``3b:bjcrcXe^e5f>fFfGfbfcffffffffgMgPgcgdgxgghhjjllppuuwx{{x}z}}}}}}}}}}}]~_~y~z~~~~~~~~~~~djGMAG_eΑԑʒ̒ҒӒ'(35YZdfyzœƓΓГ 34=?YZdfԔՔޔ()13@AJMɕϕɖʖ ,-җӗlnVXopǙəܙݙ*+/1FGۛݛZ\pq%&`bz{ =?UVvx Пҟ58EH\]РҠ¡áآ٢JMkqåĥեץ !*+35>?IKTU_ajkuw~ˬͬެ-3ڱhnPV45_aOQip#$_aij$HUV|}T[W]%ahkqMS,.giAB|} FGVWqr$%xz  U[EGTU  #hi}~  XZjk#$HIPQGHdeFG= C $$&&'')'*'A'B''''''''',*-*\,],//P1Q1\1]11111 2!222 3 3^3_333]4^444444455 6 6b7c788L;M;c=d= > >??@@O@P@'A(A^B_BBBBB(C)C=C>CCCEDFDEEHHZJ[JJJJJKK7M8MMMFOGOPP7Q8QlQmQQQMRNRRRSSTTrUsUVVmVnVVVVVWWYWZWWWXXIXJXXXXX YY]Y^YYY(Z)ZZZ[[\\"]#]]]f^g^^^T_U___````HaIaaa-b.bwbxbbbccddDdEddddddddeee1e2eCeDeXeYegenehhhhbicijjOjPjjjkkkkglhlllxxxx/y0yEyFyuyvyyyyyzz3{4{~~  <=N_*+ln,.`aMN¡á+,LMjk ]dZa%&]^ܭݭ6=DEst ¯ïϵѵXY۽ܽ[\,.`ayzy{12&'<=,-IJ`auv35^_/0&'45$%      @ A ij<=lnY Z ##9):)++..//0 000018191N1O11122*2+26272s3t33333&4'4`4a4444444&5'56677 8 899U:V:l:m:::::::B;C;{;|;>>V@W@@@cDdDDDDDDD%E&EOEREtEuEEELFMFFFFF GGRGSGnGoGGGJJMMMMOOPPJQKQ"R#RRRRRcWdWP\Q\C]D]^^^^^^j_k_``4>W>X>>>>>W?X???@@i@j@@@@AAAAA7B8BvBwBBBCC\C]CDDXDYDDDDDEEFEEEEEb]d]l]o]z]]!0  dgjgEEEd]}]]Michal Kaplnek/D:\Jana\Setkani\Romove\Texty\brozurkaRomaci.docMichal KaplnekCD:\WINDOWS\TEMP\ukldn pro automatickou obnovu brozurkaRomaci.asdMichal Kaplnek/D:\Jana\Setkani\Romove\Texty\brozurkaRomaci.docMichal Kaplnek/D:\Jana\Setkani\Romove\Texty\brozurkaRomaci.docMartin/\\EZECHIEL\WwwSdb\pastorace\brozurkaRomaci1.docMartin1C:\Dokumenty\My Webs\myweb5\Brozurky\BROZ_ROM.docMartin3C:\Dokumenty\My Webs\myweb5\Brozurky\BROZ_ROM32.docMartin1C:\Dokumenty\My Webs\myweb5\Brozurky\BROZ_ROM.docMartin1C:\Dokumenty\My Webs\myweb5\Brozurky\BROZ_ROM.docMartin1C:\Dokumenty\My Webs\myweb5\Brozurky\BROZ_ROM.doc@ x7+5+[ QLL3 rwp ^\F & ^k+H l@#$0}!z$ QE&L#m,r;lW. i/ ^tIDKYTrz9ZrClYQq%l4I #q,9\&,sj:D hh^h`OJQJo(*s^`so(- ,,^,`OJQJo(-^`o(-@^`)hh^h`o(-hh^h`o(.hh^h`o(-@^`.^`o(-@^`. hh^h`OJQJo(^`o(-@^`) hh^h`OJQJo(hh^h`o(-hh^h`o(.P^`P@@^@`.0^`0..``^``... ^` .... ^` ..... ^` ...... `^``....... 00^0`........@^`)@^`),,^,`o( @^`56>*CJOJQJo() @^`56>*CJOJQJo() hh^h`o(DKDK "t""k+k+<"l@#L3 #m, #q #q"z9ZYT+5q%l& i/wp!z$\F &,s QE&Cl Q tI;lW.,"@hB*OJQJo(*" @ ^`OJQJo( " @ ^`OJQJo(H" @^`." @^`56>*CJOJQJo() y}z}}}}}}}}^~_~z~~~~~~~~~˒̒Ӓ(45ZefzƓϓГ 4>?ZefՔߔ)23AKLʖ-ӗmnWXpșəݙ+01Gܛݛ[\q&ab{ >?Vwxџҟ67FGH]ѠҠá٢KLĥ֥ץ  !+45?JKU`akvwEc]d]}]]@ d ( #Zg5 *O\                    ! ( ) * - . 1 2 7 : ; C IJOQRTW]````J```.`B`H`P```0`n``P`V`Z`b`j```4`:`X```Z`x @``````` `````"`(`0`2`6`:`<`>`F`T`V`X`^```f`h`r`x`z``, @``D @````UnknownG:Times New Roman5Symbol3& :ArialA& Arial Narrow9GaramondO1CourierCourier New;Wingdings"1avfvFNa& 7ya"0dP2!Historick koYeny mentality Romo Michal KaplnekMartin Oh+'0 $ @ L X dpx"Historick koeny mentality Rom osistMichal Kaplnekich Normal.dotMartind5rtMicrosoft Word 9.0e@vA@l[˧@k5@%\:7y ՜.+,D՜.+,d  hp  Salesinsk provincie PrahaaP "Historick koeny mentality Rom Nzev 8@ _PID_HLINKSA6f;http://www.volny.cz/jabok1/umailto:jabok1@volny.cz*` http://www.teplice-city.cz/sasm jmailto:sdbcb4@telecom.cz  http://www.vlada.cz/_} mailto:pospisil@vlada.cz4http://www.msmt.cz/ http://www.vlada.cz/`mailto:sekyt.viktor@vlda.cz  !"#$%&'()*+,-./0123456789:;<=>?@ABCDEFGHIJKLMNOPQRSTUVWXYZ[\]^_`abcdefghijklmnopqrstuvwxyz{|}~      !"#$%&'()*+,-./0123456789:;<=>?@ABCDEFGHIJKLMNOPQRSTUVWXYZ[\]^_`abcdefghijklmnopqrstuvwxyz{|}~      !"#$%&'()*+,-./0123456789:;<=>?@ABCDEFGHIJKLMNOPQRSTUVWXYZ[\]^_`abcdefghijklmnopqrstuvwxyz{|}~      !"#$%&'()*+,-./0123456789:;<=>?@ABCDEFGHIJKLMNOPQRSTUVWXYZ[\]^_`abcdefghijklmnopqrstuvwxyz{|}~      !"#$%&'()*+,-./0123456789:;<=>?@ABCDEFHIJKLMNPQRSTUVaRoot Entry F\:cData 1TableWordDocument-tSummaryInformation(GDocumentSummaryInformation8OCompObjjObjectPool\:\:  FDokument Microsoft Word MSWordDocWord.Document.89q